Spravili sme si čajový večierok

Naša Hanka je jediné dievča medzi chlapcami a vnímam, že má potrebu sa od nich odlíšiť. Má fázy, kedy si s nimi odmieta čítať o policajných legách v katalógu, výstavu hasičov len pretrpela, gumička modrej farby sa nepočíta, lebo je chlapčenská. Povedala som si, že by som mala vymyslieť niečo, čo by sme si užili spolu ako dievčatá, prípadne aj s ďalšími kamarátkami. A musím povedať, že „dievčenský“ program sa mi vymýšľa celkom ťažko, ak to nemá byť manikúra, pedikúra, kaderníctvo, wellness. Hoci aj to môžeme vyskúšať. Takže stále mi beží na pozadí, čo by sme si mohli vymyslieť, aby sme s tým boli spokojné obe. No a potom som niečo našla! Pred pár týždňami sme sa sťahovali a v skrini sme objavili aj jednu zapadnutú zabudnutú škatuľu. Rodinné dedičstvo, pravdepodobne svadobný dar. Porcelánovú čajovú súpravu. A vymyslela som – urobíme si čajový večierok! Chlapcov pošleme preč na chlapčenskú výpravu, zavoláme si kamarátky (moje aj dcérine), niečo si upečieme, pekne sa oblečieme a spravíme si čajový večierok. Má to romantický nádych, bude to pekné, dievčenské, budeme pri tom s kamarátkami a bude nám fajn. Má to len jeden problém – náš nový dom ešte nie je celkom dokončený a ešte to chvíľu potrvá, kým všetky škatule zmiznú Čajovú súpravu by bolo dobré otestovať, koľko znesie a vychytať muchy, čo všetko treba pripraviť Príležitosť na seba nedala dlho čakať. Navštívil nás covid, a tak sme celá rodina strávili týždeň spolu doma. A v piatok, keď nám už bolo lepšie, nastal čas „Č“. Prípravy a realizácia Deň vopred deti napiekli pečiatkové sušienky. (Musím malú odbočku – napiekli ich takmer celkom sami! Prečítali si recept, navážili suroviny, vyvaľkali cesto, vykrojili, otlačili pečiatku. Ja som len dokladala plechy a nakoniec upratala. Ani neviem, kedy sa to stalo, že tak vyrástli! Že už rozoznajú na digitálnej váhe 400gramov od 40 gramov. Že cesto len nejedia, ale sušienky pribúdali aj na plechu. Dlhšie sme spolu nepiekli a normálne som z toho mala príjemný šok.) Išli sami nakúpiť suroviny na sendviče. Trochu som totiž pogooglila a dozvedela som sa, že okrem sladkého pečiva sa zvyknú podávať aj sendviče. Tak sme pripravili nátierky, urobili slané aj sladké verzie a všetky dobrotky nachystali. Keďže pri prvej návšteve obchodu nezvládli kúpiť kockový cukor, našiel sa dobrovoľník, ktorému na tom natoľko záležalo, že to do obchodu otočil ešte raz. Vybrali sme spolu obrus a slávnostne sme prestreli a nachystali všetko občerstvenie. Uvarila som „anglický čaj“ a do kanvice nachystala aj mlieko. Išli sme sa prezliecť do slávnostného a čajový večierok mohol začať! Dokonalé? Kdeže Keď nás manžel fotil tak sa smial, že nevie nájsť uhol, aby nebolo vidno v zábere žiadne škatule. Rozhodne to nebolo dokonalé – aspoň keď to porovnám s fotkami, na ktoré som narazila pri zbieraní inšpirácie. Ale ja vlastne dokonalé veci ani nemám rada – stoja zväčša také množstvo energie, času a úsilia, ktoré nemám alebo nie som ochotná tomu venovať. Myslím, že aj tu sa odráža Paretovo pravidlo 80:20 – a síce že za 20% úsilia mám 80%-ný výsledok. Ak by som však chcela mať 100%-ný výsledok, získanie zvyšných 20% by ma stálo ďalších 80% námahy. A to už mi za to zväčša nestojí Náš čajový večierok deti stále spomínajú. Pritom nešlo o nič extra zaujímavé. Len sme si počas obyčajného dňa vytvorili slávnostnú chvíľu, chlapci si obliekli košele a my dievčatá šaty. Pili sme nezvyčajne čaj s mliekom a do každej šálky som im dovolila hodiť si kocku cukru. (Áno, mierne som pri toľkom cukre trpela, ale povedala som si, že raz za čas to zvládnem(e). Zdá sa mi, že slávnostné chvíle sa z našich životov vytrácajú. Všetky dni sú také rovnaké. Niekedy sa nám darí aspoň časť nedele udržať v nedeľnom móde, ale častokrát ani to nie. A pritom považujem za dôležité mať život popretkávaný aj slávnostnými okamihmi. Tak som rada, že sme si jeden taký spravili a verím, že si to zopakujeme aj častejšie. Dievčenský čas Nakoniec sa večierok páčil aj chlapcom a naša „dievčenská chvíľa“ sa zatiaľ nekonala. Dúfam, že v dohľadnej dobe sa tu zabývame natoľko, že si spravíme aj dievčenskú verziu. S kamarátkami, za novým stolom a takú, v ktorej nebudú žiadne zábery so škatuľami. Príspevok Spravili sme si čajový večierok je zobrazený ako prvý na Spokojná mamina.

prejsť na článok

FIREMNÝ VEČIEROK

Vitajte v zážitkovom hoteli, ktorý je toho času jediný vo Vysokých Tatrách. Ponúkame Vám služby v hoteli, ktorý je situovaný priamo pod Lomnickým štítom, 300 metrov od údolnej stanice kabínkovej lanovky na Skalnaté pleso. Firemný víkend, teambuilding, ško

prejsť na článok

Pracovité včielky v AMAVET-e

Počas dvoch májových týždňov posilnili centrálu AMAVET-u dvaja praktikanti, tretiaci z Obchodnej akadémie Rača v Bratislave Michaela Raschmannová a Patrik Dujmovič odchádzali s príjemnými pocitmi, o ktorých nám aj napísali: Od 20. do 31. mája 2024 sme sa

prejsť na článok

Ako pracovali poslanci klubu Odvážme sa zrýchliť v roku 2019?

Na konci roka sa patrí zhodnotiť a zrekapitulovať úsilie, ktoré sme ako poslanci vynaložili pre rozvoj nášho mesta. Milí Soboťania, poďte sa spolu s nami pozrieť na to, ako sa nám darilo v roku 2019, čo sme úspešne presadili a čo naopak nie. Rekonštrukci

prejsť na článok

O vďačnosti z nemocnice

Pred pár dňami sme sa vrátili so synom z nemocnice. Vycepovaná skúsenosťami z Kramárov – či už v NÚDCH, v pôrodnici alebo na infekčnom, som bola pripravená na všetko, a tak ma Antolská príjemne prekvapila. Po dlhšom čase únavy z nekonečných detských chorô

prejsť na článok

Pozrime sa spoločne na históriu Českého piva, kedy vzniklo a čo ho preslávilo?

Nedávno vyšla správa že, naši susední bratia, Česi vypili za minulý rok 2020 v dôsledku korona krízy, najmenej litrov piva za posledných 60 rokov. V priemere tak klesla spotreba piva o 7 litrov na osobu. Keďže Česi sú hrdý pivný národ a majú sa čím chváli

prejsť na článok