O diele A Magyarország vármegyéi és városai – tak sa nazýva dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encyklopédiu dejín, geografie, výtvarného umenia, národopisu, vojenských a prírodných pomerov, kultúrnych a hospodárskych pomerov krajín uhorskej koruny a pozostáva z 25. zväzkov. V poradí štvrtý zväzok bol venovaný regiónu Tekov (Bars vármegye 1903) a ja som sa rozhodol voľne preložiť niektoré jeho zaujímavé časti, ktoré nám priblížia život vtedajšieho ľudu. V texte možno cítiť silný vplyv vtedajšej maďarizácie, preto tento text treba brať s rezervou a pochopením historicko-spoločenského kontextu tejto doby. Slováci v regióne Tekov Väčšina obyvateľov Tekova sú Slováci. Medzi horami boli tak zvyknutí na klímu a dary prírody a žili tu v tak hojnom počte že v čase, keď sa dialo veľké pomaďarčovanie hornej zeme, túto zem nikdy neopustili, ale naopak, Maďari ktorí sa tu usadili, boli nútení prijať ich zvyky a učiť sa ich jazyk. A to dalo župe aj jej farbu. Tunajší Slovák je väčšinou strednej výšky, no nájdu sa medzi nimi aj vysokí. Tam, kde však povolanie zlomí fyzičku človeka, často nájdeme nízkych a zakrpatených Slovákov. Muži sú väčšinou hnedí a šedookí; väčšina žien sú blondínky a modrooké, aj keď existuje aj veľký počet výnimiek. Staré názvy miest Ak sa pozrieme na staré miestne názvy župy, zistíme, že s výnimkou oblasti hradov Tekovského hradu (Bars Vár) a Levíc (Léva) patrilo domáce obyvateľstvo všade k Slovanskej rodine. Slovanské obyvateľstvo v čase ich príchodu, ktorého najväčšia časť sa podľa miestnych názvov usadila v severnej vysočine, strácalo v priebehu stáročí stále viac priestoru a pod blahosklonným vplyvom šľachtických vrstiev by zrejme boli úplne absorbované do maďarského obyvateľstva, ak XV. storočia by ho husitské hnutia neposilnili ďalšími a ďalšími českými (Slovanskými) vojskami. Tieto nešťastia mali za následok, že Slováci odsunuli maďarský živel do úzadia a čoskoro prevýšili počet Maďarov, ktorých v dôsledku tureckého vpádu ubudlo. V poslednom období je však okupácia Maďarmi evidentná aj v Tekovskej župe a s pomocou našich kultúrnych inštitúcií čaká do budúcnosti úloha zakoreniť myšlienku maďarizácie v tomto cudzojazyčnom obyvateľstve. Je to nevyhnutné z hľadiska vlastenectva. Životný štýl v regióne Tekov Strava horského obyvateľstva je iná na brehoch rieky Hron a iná medzi horami. Ľudia, ktorí žijú na úpätí hôr, na svahoch, sa stravujú veľmi zle. Väčšinou jedávajú len ráno pred odchodom do práce a zvyšky raňajok si odkladajú aj na poludnie. V lete jedávajú zapraženú polievku s melencami (mrovnicami), ktorú sem-tam doplní haluškami. Večera pozostáva zo zemiakov s kyslej polievky. Niekedy jedia srvátkovú polievku. Jedia málo chleba, pretože majú málo múky. Mäso je na stole málokedy. Spestrením sa stáva, ak jete fazuľovú polievku, hrachovú polievku alebo kyslú šalátovú polievku. V zime, keď obyvateľstvo po letných prácach nadobudlo nejaký kapitál, sa im žije lepšie, no aj tak sú hlavným jedlom len raňajky. V takýchto prípadoch si ľudia v regióne Tekov doprajú dusenú kapustu, ku ktorej zajedajú zemiaky a ak môžu tak aj chlieb. Časté sú aj halušky, ktoré sa varia alebo jedia s kyslou polievkou. Ak sa v lete darilo strukovinám, radi varia fazuľu, hrach a jačmennú kašu. V zime jedia aj v nedeľu a vo sviatok trochu mäsa, ale nikdy nie iné ako údené bravčové či baranie mäso. Aby sme vysvetlili, prečo jedia tak málo mäsa a mlieka, musíme poznamenať, že chovajú málo dobytka a hydiny. A tú trochu mlieka, masla, vajec a hydiny okolo ich domu, to berú v lete do miest na trhy, aby si trochu zarobili. Porovnanie životosprávy V ďalšej štúdii sme sa zamerali na porovnanie života obyvateľov v povodí Hronu. Tu okrem výdatných raňajok varia zvlášť na obed a aj na večer. V lete jedia väčšinou múčne alebo mliečne jedlá. Okrem toho obľubujú strukoviny, no mäso jedia len sporadicky a aj to väčšinou údené mäso, ktoré zostalo po zime. Radi jedávajú srvátkovú polievku s haluškami a praženicu so štipkou soli. Letný obed pozostáva z originálnej hustej polievky, ktorú tvorí zmes hrachu, fazule, jačmennej kaše a zemiakov, a ryžovej alebo jačmennej kaše s maslom. Majú radi aj šalátovú polievku. V nedeľu jedia hovädziu polievku s rezancami. V zime jedia väčšinou kapustu, zemiaky a mlieko, no bokom nezostáva ani údené mäso. Zimná večera sú zvyšky z obeda a kyslá polievka alebo mlieko sa zajedá aj s chlebom. Veľmi často jedia mliečne zemiaky. Jedlo v roľníckej rodine Životný štýl uhorského roľníka je veľmi jednoduchý, a to je základom jeho bohatstva. Od sviatku všetkých svätých do svätého Juraja jedáva len dvakrát denne, pretože si nechce krátke dni ešte skracovať jedením. Ráno jedáva hustú fazuľovú polievku, zemiakovú alebo rezancovú polievku, na obed, keď sa chystá na cestu alebo keď je v práci, jedáva chlieb so slaninou, na večeru polievku. Gazdiná varí cestoviny dvakrát do týždňa a v ostatné dni kapustu, zemiaky a kukuričnú kaša. V nedeľu varí zvyčajne hovädziu alebo hydinovú polievku a kapustnicu s údeným bravčovým. Od sviatku svätého Juraja do sviatku všetkých svätých sú už raňajky, obedy a večere, výdatnejšie keďže ich na statku čaká ťažšia práca. Raňajky: chlieb so slaninou alebo surovou cibuľou, obed ako v zime, večera polievka a potom halušky aj každý deň. V čase okopávky, kosenia a zberu je životospráva ráznejšia, pretože v tomto čase jedávajú údené bravčové či hydinu nielen v nedeľu, ale aj vo všedné dni. Žiaľ, uhorský farmár si v poslednom čase – pri nedostatku vína – zvykol vypiť aj pálenku a obvyklú porciu pálenky pije ráno, na obed a aj večer. V lete jedávajú aj slaninu, cibuľu či tvaroh s chlebom. V dôsledku moru ošípaných je často nedostatočná výživa, pretože ošípané, ktoré uhynú na jeseň, sa nedajú nahradiť. Často ich tieto podmienky nútia kupovať za peniaze mäso, tuk a slaninu. V dôsledku toho je aj mäso na ich stole vzácnejšie. Mäso Bravčové mäso trochu nahrádza hydina. Hydinu predávajú len chudobní a farmár strednej triedy predáva len toľko soli, korenia a iných korenín, koľko je nazvyš. Kuracie mäso a hus jedávajú, až keď sliepky vyrastú a poriadne sa vykŕmia. Radi chovajú husi a jedia ich od novembra do jari. Priemerný farmár zje ročne asi 20-25 husí a 40 kurčiat. Víno je pre Maďarov príjemným nápojom, no zaobišli by sa aj bez neho. Teraz, odkedy klesla cena piesočnatých víníc a začala sa obnova vinohradov, spotreba vína o niečo rastie aj v regióne Tekov. Na úkor vína sa rozšírilo pitie piva a pálenky. Okres Tekov je takmer všade obývaný ráznymi, zdravými ľuďmi, ktorí aj keď žijú jednoducho. Na chlieb si zarábajú usilovnosťou a vytrvalosťou. Tento ľud je chytrý, čestný a šetrný, len alkohol dáva pocítiť ničivé pôsobenie a to najmä na vidieku, no na druhej strane sa už pomaly vydali na cestu zdravého vytriezvenia. Zdroj : Samu Borovszky – A Magyarország vármegyéi és városai Preklad : Bc. Ján Čigáš – historik, genealóg, heraldik Prečítajte si aj predchádzajúci blog ktorý sa venuje Nitrianskej župe Viac o tvorbe Samu Borovszkého nájdete tu Príspevok Tekovská župa je zobrazený ako prvý na Príbeh Rodu.
O diele A Magyarország vármegyéi és városai – tak sa nazýva dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encykl
prejsť na článokO diele A Magyarország vármegyéi és városai – to je dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encyklopédiu d
prejsť na článokO diele A Magyarország vármegyéi és városai – tak sa nazýva dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encykl
prejsť na článokO diele A Magyarország vármegyéi és városai – tak sa nazýva dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encykl
prejsť na článokO diele A Magyarország vármegyéi és városai – tak sa nazýva dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encykl
prejsť na článok