Ten Years After: Príbeh legendárnej britskej rockovej skupiny Ten Years After je britská blues rocková skupina, ktorú stvárnili basgitarista Leo Lyons, spevák/gitarista Alvin Lee, bubeník Ric Lee a klávesový hráč Chick Churchill. Skupina bola založená v roku 1960 v Nottinghame v centre Anglicka, kedy sa gitarista Alvin Lee stretol s basgitaristom Leo Lyonsom ako členovia miestnej rockovej kapely Ivan Jay and the Jaycats. Kapela začala svoju kariéru v ére rozmachu britského blues a psychedelie. Prečo Ten Years After Meno kapely Ten Years After zvolené v roku 1966 podľa „legendy“ označuje desať rokov od úspechu Elvisa Presleyho (1956) v rockovom priemysle – vydanie prvého singlu. Druhá legenda zase hovorí o Suezkom prieplave. Údajne Lyons videl reklamu na knihu s názvom Suez po desiatich rokoch . „Hľadali sme názov a myslel som si, že desať rokov potom (Ten Years After) by bolo veľmi zaujímavé,“ vysvetlil Lyons. „Je to zaujímavé meno,“ pokračoval, „nakoľko číslo 10 je zaujímavé číslo, alfa a omega, začiatok a koniec a je to dôležité číslo v Tarote Začiatky a prvý úspech Skupina bola pôvodne známa pod menom The Jaybirds čo neskôr keď sa presťahovala do Londýna v roku 1966 zmenila na Ten Years After. Pôvodne skupina fungovala ako príležitostná sprievodná kapela pre mnohých britských R&B umelcov ako aj pre populárnu britskú vokálnu skupinu The Ivy League. Skupina namiešala svoj jedinečný štýl z blues, jazzu a rock and rollu spolu so stále populárnejšou psychedeliou. Prvý album skupiny, Ten Years After, bol vydaný v roku 1967 a obsahoval ich verziu I Cant Keep from Crying, ktorá zabodovala na klubovej scéne. Skupina začala s pravidelnými vystúpeniami, vrátane legendárneho klubu londýnskom Marquee Club. Úspech na Woodstocku a V roku 1967 Ten Years After podpísali zmluvu s Deram Records a vydali svoj debutový album, ktorý bol zameraný na vlastné sklady Alvina Leeho a spracovania bluesových klasík. Ich druhý album, Undead, bol vydaný roku 1968 a zachytil ich výkon v malom klube, kde sa kapele podarilo rozohrať dlhé bluesové jamovanie. Skupina vydala ďalšie dva úspešné albumy v roku 1969, Stonedhenge a Ssssh, ktoré značne zvýšili ich popularitu vďaka dobrému zaradeniu v rebríčkoch či energickej verzii skladby Sonny Boy Williamsona Good Morning Little Schoolgirl. Štvrtý album skupiny, Ssssh, bol vydaný v roku 1969 krátko pred Woodstockom a stal sa ich prvým albumom, ktorý sa dostal medzi prvých 20 najlepších albumov toho roku. Rovnaký úspech zaznamenal aj nasledujúci album s názvom Cricklewood Green. Skutočný svetový prielom pre skupinu prišiel v roku 1969, keď vystúpili na legendárnom festivale Woodstock. Ich energetické a dlhotrvajúce vystúpenie, najmä 11-minútové sólo Alvina Leeho na skladbe Im Going Home, zostalo jedným z najlepších momentov festivalu a prinieslo im úspech v USA a po celom svete. Vystúpenie z Woodstocku je samozrejme na zázname a je možné ho zhliadnuť. Skupina pokračovala vo svojej kariére aj na začiatku 70. rokov, ale postupne sa začala rozpadať. Alvin Lee opustil kapelu v roku 1973 a začal svoju sólovú kariéru. 70. roky, rozpad a následné obdobia Ten Years After pokračovali vo svojej kariére aj na začiatku 70. rokov s viacerými úspešnými albumami. Skupina podpísala zmluvu s Columbia Records a vydala album A Space in Time (1971), ktorý ich smeroval k zvukom mimo blues, vrátane skladby Id Love to Change the World, ktorá sa stala ich najväčším úspechom v USA. V roku 1974 bol vydaný posledný album ich pôvodnej zostavy Positive Vibrations, a kapela sa rozpadla. Viacerí členovia sa začali venovať sólovej kariére alebo produkcii, až kým sa v roku 1983 skupina nerozhodla znovu spojiť. Reunion bol oficiálne potvrdený neskôr v roku 1988 a kapela čoskoro vydala album About Time (1989). Ten Years After pokračovali v koncertovaní a cestovaní po celom svete aj napriek zmene zostavy. Po rozchode s Alvinom Lee v roku 2003 (Alvin Lee zomrel v roku 2013) sa ku kapele pridal gitarista a spevák Joe Gooch a neskôr vydali ďalšie albumy Now (2004), Roadworks (2005) a Evolution (2008). V roku 2014 sa do zostavy pridali gitarista Marcus Bonfanti a basgitarista Colin Hodgkinson, ktorí nahradili Joea Goocha a Lea Lyonsa. Skupina pokračovala vo vydávaní nových albumov (A Sting in the Tale, 2017) a vystupovaní na koncertoch, zachovávajúc si svoje nezameniteľné bluesové zameranie. Príspevok Ten Years After: Príbeh legendárnej britskej rockovej skupiny zobrazený najskôr Led Zeppelin.
Keď ma kamarát oslovil, či by som mu nevyrobil logo jeho obľúbenej slovenskej rokovej kapely Elán, neváhal som ani minútu. Nová výzva, nové postupy. A ako to všetko dopadlo ? Po hodinách kreslenia, pílenia, brúsenia, striekania, maľovania, pájkovania vzni
prejsť na článokĎalšie vydanie legendárnej prespávačky malo úspech. Pozrite si reakcie orgranizátorov a účastníkov. Redaktor, Strih: AlfiKamera:
prejsť na článokTento príbeh je na základe skutočnej udalosti ale osoby v ňom sú vymyslené a spojitosti sú čiste náhodné. Budem Vám rozprávať o príjemnom zážitku pri nevšednej oprave telefónu. Kiež by ich bolo viac.
prejsť na článokDám ti šatku na oči, zoberiem ťa za ruku. Ideme dlhou ulicou, na konci zabočíme do prava. Vstupujeme do domu, vyzuješ sa, ideme do ďaľšej miestnosti, tam ťa posadím na zem. Počuješ hlasy, cítiš, že The post Dôležitý príbeh pre teba appeared first on Spo
prejsť na článokPekný pozdrav poteší srdce každého, oslávenca duchom mladého aj starého. Do ktorej skupiny patríš, vyber si sám, želáme ti všetko najlepšie k narodeninám.
prejsť na článok