Basketbalistka, študentka a z určitej časti aj umelkyňa. Tak by sa predstavila Martina Dovčíková. Tinka má 20 rokov, s basketbalom začínala v Spišskej Novej Vsi, a už ako dieťa hrala chvíľku v Košiciach a v Banskej Bystrici. Neskôr pôsobila v Piešťanoch a Ružomberku. 8 krát za sebou bola súčasťou slovenskej reprezentácie, vyhrala titul majsterky Slovenska, zúčastnila sa Svetovej letnej univerziády v čínskom Chengdu a keď čítaš tieto riadky, Tinka sa pravdepodobne vybaľuje niekde v Portugalsku, kde bude hrať nasledujúcu sezónu. Prečítaj si článok o lievancoch, smrade (alebo vôni) v športovej hale, čínskych fanúšikoch, španielskej taktike, a pokorných hráčoch. Obrana alebo útok? Obrana. Na akom poste hráš? Začínala som ako rozohrávačka a potom som prešla na krídlo. No vyskúšala som si takmer všetko. Najviac mi ale sedí krídlo. Tinka, s basketbalom si začala v Spišskej Novej Vsi. Najväčší zlom tvojej kariéry však prišiel, keď si odchádzala na strednú školu. Vtedy si dostala ponuku stať sa súčasťou Piešťanských Čajok. Keď sa na to spätne pozerám, bolo to veľmi ťažké. Mala som 15 rokov, nikoho som nepoznala a išla som bývať sama do bytu. Ale bola to jedna z najlepších skúseností v mojom živote. Dospela som tam a naučila som sa asi všetko. Piešťanskou Čajkou si bola 4 roky. Ako sa vám darilo? Hneď v prvý rok sme vyhrali Stredoeurópsku súťaž. Druhý rok nás prerušila corona, ale boli sme vo finále Východoeurópskej ligy. Mala som len 16 a hrala som proti obrovským a skvelým tímom. Malá Tinka vo veľkom svete. Každý rok sme hrali finále, no 3 roky po sebe sme skončili druhé. A moje pôsobenie v Čajkách som ukončila tým, že sme vyhrali titul majsteriek Slovenska, prvý krát v histórii klubu. Bol to pre mňa veľmi silný moment. Po Piešťanoch si ešte sezónu odohrala v Ružomberku a teraz odchádzaš do zahraničia, do slnečného Portugalska. Verím tomu, že všetky veci v živote na seba nadväzujú. Ak by som nehrala v Ružomberku, pravdepodobne by som sa nedostala ani do Portugalska. V Ružomberku som dostala priestor, veľa hracích minút a dôveru. Čajky boli skvelý štart, a Ružomberok to ešte viac otvoril. Technika sa dá natrénovať kdekoľvek, ale sú to práve ľudia, ktorí ti pomáhajú rásť. Sezóna v Ružomberku mi toho dala veľa. Bola som obklopená mnohými ľuďmi, v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Teraz sa už teším na novú sezónu v Portugalsku, kde budem 8 mesiacov, a uvidíme, ako dopadne. Len niekoľko týždňov dozadu si sa vrátila zo Svetovej letnej univerziády FISU, z čínskeho Chengdu, kde si strávila takmer 3 a pol týždňa. Aká bola Čína a celkovo Univerziáda? Čína sa dá vystihnúť jedným slovom, bolo to neskutočné. Ochutnala som takú typickú „čínu“, z trhu na ulici. Sú tam strašne milí a otvorení ľudia. Fotili sa s nami na uliciach. Keď sa so mnou rozprávali, poklonili sa mi. Išla z nich pokora a otvorenosť. A to sú pre mňa asi dve najdôležitejšie vlastností u každého človeka. Bývali sme v dedinke. Boli tam všetky krajiny, všetci športovci. Našla som si tam veľa priateľstiev a kontaktov. Od hráčov, cez trénerov až po fyzioterapeutov. Všetci sme cítili, že sme tam za to jedno, že sme športovci. Všetci máme tie isté problémy, všetkým nám je občas ťažko a našli sme tam v sebe vzájomné pochopenie. Inak tam všetko vyzeralo ako v Aliexpresse. Veci, jedlo aj alkohol v obchodoch boli veľmi lacné. Každý deň však bolo 37 stupňov a veľká vlhkosť. Na Slovensku si ani neuvedomujeme, aké máme šťastie, v akom podnebí žijeme. A aký máme čistý vzduch. Máš nejaký silný zážitok, ktorý v tebe zanechal veľa emócií? Otvárací ceremoniál. Po otváracom ceremoniáli som volala s plačom rodičom domov, že to bola najsilnejšia vec, ktorú som v živote zažila. Boli tam ohňostroje, vo vzduchu lietali ľudia, tanec. Keď sme kráčali so slovenskou vlajkou a všetci sa na nás dívali, pre mňa to znamenalo strašne veľa. Proti komu ste hrali najťažší zápas? Proti Číne. V živote som sa nestretla s takým tlakom. Bolo to náročné aj emočne, pretože sme hrali pred 12 – tisícovou arénou a snímali nás rôzne kamery. Ale všetci nás povzbudzovali a atmosféra bola úžasná. Nezväzovalo mi to ruky, práve naopak. Pre mňa je šport o emóciách. Čo si myslíš, že robí tím dobrým tímom? Asi tímová chémia. Podľa mňa je to 70 % výkonu. Keď sa darí, všetci sú nadšení. Ale dôležitejšie je mať niekoho, kto ťa zodvihne a podrží, keď sa nedarí. Aký basketbal hrajú Slováci, oproti iným krajinám? Možno sa to niekomu nebude páčiť, ale môj názor je, že hráme tak, ako sa už nikde v Európe nehrá. Hráme strašne systémovo a organizovane. Máme presne nalinkované, čo máme robiť, a tá kreativita sa z toho úplne vytláča. Momentálna špička sú pre mňa osobne Španieli. V ich zápasoch som nevidela jeden systém. Majú veľmi jednoduchú taktiku a tá funguje. Tá taktika je „trafiť kôš“? Áno, tá taktika je rýchlo behať, agresívne brániť a dať kôš. Kedy si myslíš, že ty sama hráš najlepšie? V deň zápasu mám veľmi veľa svojich rituálov. Ráno si dávam svoje „game day pancakes“. Milujem lievance. Alebo avokádový toast. Do notesu si vždy napíšem nejakú myšlienku, ktorú mám v hlave. Potom máme zvyčajne opakovací tréning, kde si prechádzame systémy. Po ňom rada idem na nejaký veľmi dobrý obed. Pred zápasom si vždy musím aspoň pol hodinu pospať a tak sa začnem chystať. Osprchujem sa, umyjem si vlasy, vyčistím si pleť, dám si masku na tvár a hodím sa do kľudu. A keď prídem do haly, tak si dávam ľavú tenisku ako prvú (smiech). Aká je najlepšia rada, akú si kedy od trénera alebo trénerky dostala? Vždy zostať nohami na zemi. Byť pokorná. Pre mňa je hráč veľký hráč, keď má pokoru. Aj výsledky, ale pokora je dôležitejšia. Akokoľvek sa mi môže dariť, nikdy nesmiem zabudnúť, že som stále len obyčajný človek a smrteľník a nie niekto nedotknuteľný a bezchybný. A druhá rada, neber si kritiku od niekoho, ku komu by si si nešla po radu. A to ma zhodou okolností naučil môj prvý tréner, pán Demečko. Je to osoba, ktorá mi dala do môjho basketbalového života veľa, nie len túto jednu radu. Bez neho by som určite nebola tam, kde som teraz. Okrem športu študuješ psychológiu. Keď som bola malá, chcela som ísť na medicínu. Chcela som pomáhať ľuďom. A myslím si, čo sa psychológie týka, že je to veľmi prepojené – fyzická stránka s tou psychickou. Tinkine game day pancakes Skĺbila si basketbal s vysokou školou. Štúdium je pre teba veľmi dôležité. Zakladám si na tom. Veľa krát sa mi potvrdilo, že najlepší športovci sú tí, ktorí študujú, alebo študovali. To by som chcela zdôrazniť. Veľa krát sa stretávam s tým, že na športovcov sa pozerá ako na hlupákov, a to ma štve. Pretože si myslím, že sme inteligentní a niekedy je to pre nás dokonca ťažšie. V úvode si sa predstavila ako basketbalistka, študentka a umelkyňa. O basketbale a študovaní už vieme. Čo teda to umenie? Od malička spievam a hrám na klavír. U nás v rodine nie je nikto umelecky založený. Všetci skôr inklinujú k tomu športu. Ale umelecký smer mi umožňuje vypnúť hlavu a je pre mňa relaxom. Skončila som základnú umeleckú školu a od rodičov som dokonca dostala darček, možnosť nahrať album v profesionálnom štúdiu. Doma veľmi často nebývaš, ale keď sa ti už podarí prísť, ktoré miesta v Novejši máš najradšej? Najradšej mám kaviareň Mlynček a športovú halu. Milujem keď sú tam zhasnuté svetlá a len tak tam sedím. Cítim tú vôňu, niekto by povedal, že smrad a len tak tam rozmýšľam. Len tak som. Dokonca, môj sen bol zahrať si extraligový zápas v plnej spišskonovoveskej hale, ale už sa mi to asi nepodarí (smiech). Napokon, bude to znieť ako strašné klišé, ale Novejša má dobrú basketbalovú základňu. Čo by si mladým basketbalistom a basketbalistkám odkázala? Makajte na sebe, aj keď sa nedarí. Aby bolo dobre, musí byť najprv zle. A neberte to tak strašne vážne. To je odkaz možno všetkým, čo robia šport: je to hlavne hra. Človek si to má predovšetkým užívať. Tinka, ďakujeme ti veľmi pekne za rozhovor a prajeme ti veľa úspechov v Portugalsku, škole a osobnom živote. Ak ťa Tinka zaujala, sledovať ju môžeš TU. Taktiež si môžeš vypočuť jej cover pieseň nižšie: The post Tinka Dovčíková: Veľký hráč je ten, ktorému nechýba pokora appeared first on Novejša.sk.
Názov básničky: Hráč, Autor: miattita , Kategóra: Ostatné, Časť textu: Chcem ťa vyhrať späť ako v lotérii v bare aspoň za pár drobných pretože máš nevyčísliteľnú hodnotu ...
prejsť na článokVoľby do Európskeho parlamentu sa blížia. V predvolebnej debate na RTVS sa stretli Richard Sulík (SaS), Milan Krajniak (KÚ), Monika Beňová (Smer-SSD) a Miriam Lexmann... Viac The post Sulík v debate na RTVS: EÚ sa nemôže tváriť ako kľúčový hráč, keď 45 ro
prejsť na článok23.2.2023 (SITA.sk) Hviezdny ruský hokejista Alexander Ovečkin sa opäť pripojil k tímu zámorskej NHL Washington Capitals týždeň po tom, ako odletel domov od Moskvy na pohreb otca Michaila. Tridsaťsedemročný útočník vynechal štyri zápasy a Caps počas jeho
prejsť na článokPriatelia, ďalší týždeň Púpavy, kamošov, zážitkov, spomienok, hier a úžasnej Read more The post Veľký tábor- Ostrý Grúň 2023 appeared first on OZ Púpava.
prejsť na článokV doterajšom systéme boli nasadení hráči podľa počtu skupín. Silný hráč vysoko vyhral nad slabým hráčom v skupine a ten slabý hráč už prakticky nemal šancu dostať sa zo skupiny a ani na skóre, teda po dvoch zápasoch na turnaji skončil Nový herný systé
prejsť na článok