Už sa vám niekedy stalo, že ste sa na niečo nekonečne tešili? Pri každej myšlienke na tú konkrétnu vec ste mali skvelý vnútorný pocit. Nevedeli ste sa dočkať toho momentu, keď to príde. A to všetko aj napriek tomu, že vlastne neviete, čo vás v realite čaká Tak presne takéto pocity som zažívala pri myšlienke, že v blízkej dobe vystúpam až na Baranec. Baranec je vrch, ktorý sa nachádza v Západných Tatrách. So svojou výškou 2 185 m.n.m. je na treťom mieste v rebríčku najvyšších vrchov v Západných Tatrách. Jeho výšku nespomínam len tak náhodou. Je to „dvetisícka“. Ja som na svojej prvej dvetisícke už bola. Na Ďumbieri. Tak by ste si povedali, že už by som mohla mať predstavu, čo ma čaká. Ale omyl, pretože na Ďumbier som šlapala z Chopku, kam som sa dostala lanovkou. Baranec som si vyšlapala pekne celý. Krok po kroku, meter po metri. A to doslova. Cestu na Baranec sme začínali v Žiarskej doline. Z hotela Ostredok je to cca 30 minút autom. Je nemožné, aby ste minuli rampy a obrovské parkovisko, kde môžete zaparkovať auto a vydať sa na niekoľkohodinovú túru. Z parkoviska bočíme doprava na asfaltku, kde sa začíname držať žltých značiek. Pokračujeme a po chvíli schádzame z asfaltky a pokračujeme už len čistým prírodným chodníčkom. Prvé výhľady na seba nenechávajú dlho čakať. A to len vďaka stúpaniu, ktoré nás sprevádza od prvého, až po posledný krok. Po chvíli vchádzame do lesa a pokračujeme strmo hore. Tu už na mňa začínajú prichádzať prvé vízie cestičky lesom bez stúpania. Bez šance. Slniečko pečie, pot sa leje na litre a my stúpame strmo vpred. Čaká nás ešte dlhá cesta. Pri takýchto dlhších a náročných túrach odporúčam zobrať si dostatok vody a jedla. Berte ma, prosím, ako turistické bábätko. Pochodila som neveľa okolitých liptovských kopcov, čiže sa považujem ešte stále za bežného „človeka z davu“. A ja, človek z davu, odporúčam dostatok jedla a tekutín. Pretože keď onedlho prichádzame do výšok, v ktorých sa aj napriek májovým 25 stupňom a prudkému slnku stále objavuje sneh, dostatok tekutín vás zachráni od núdzového ochladzovania sa zvonku v snehu. Prichádzame na Holý vrch s výškou 1 715 m.n.m. a do cieľa nás čaká ešte ďalších 500 výškových metrov Holý vrch je v podstate miesto na oddych. Niekto si otvorí Liptovskú parenicu a celú rolku na šupu zje, niekto sa pofotí a niekto si líha na lavičku a odmieta ísť ďalej. Áno, ja som ten tretí prípad. Nedostatok vody, prudké slnko a ešte prudšie stúpanie spôsobujú nedostatok vôle pokračovať. No vrátiť sa zo začatej cesty pre mňa nikdy nebola možnosť, preto len potrebujem dostatok času na oddych. Vízia ďalšieho postupu cez neveľmi strmú kosodrevinu ma stavia z lavičky a ženie vpred. Ach tá naivita Ako som vyššie napísala, z Holého vrchu na Baranec je to ešte ďalších 500 výškových metrov, ktoré treba niekde nabrať. Popri nádherných výhľadoch na Západné Tatry si to však neuvedomujem. Prvá facka späť do reality prichádza, keď sa v májovom slnečnom počasí snažím vyštverať na kopu snehu, aby som mohla pokračovať v ceste. Od tohto momentu začína úsek, kde by sa pokojne uživili ešte nejakí zblúdilí skialpinisti. Snehu je požehnane, cestička je zasypaná, kosodrevina rastie a tak nikoho nemôže prekvapiť, že sme na pár minút zablúdili Dostávame sa von z kosodreviny a pred nami je zreteľný výhľad na cieľový bod. Od tohto momentu sa prestávam sústrediť na cieľový bod a začínam sa sústrediť len na každý ďalší krok. Inak by som nedošla. Každý ďalší krok je pre mňa malé víťazstvo nad sebou. Snažím sa chytiť dych a nastaviť sa na to, že na Baranec jednoducho dôjdem. Iná možnosť neexistuje. Aj keď mám pocit, že čím viac krokov spravím, tým vzdialenejší je náš cieľ cesty. Počas výstupu míňame mnohých turistov. No čo mnou najviac zarezonovalo bol asi 4ročný chlapček. Vetruvzdorná vetrovka, na nohách turistické topánky a mačky a na perách úsmev Keď to zvládol on, zvládnem to aj ja. Moje tempo sa však stále spomaľuje, pred očami sa mi zahmlieva, nevládzem rozprávať, dýchať, žiť. No v ceste pokračujem. Až sa mi naozaj podarí dôjsť do cieľa. Som v nekonečnej eufórii a som na seba hrdá. Prekonala som samu seba. Z vrchu je nádherný výhľad na každú svetovú stranu. Konečne sa najem, rozdelíme si posledných pár glgov vody a nasávame atmosféru. Prichádza fáza, v ktorej sa najviac tešíme na jedlo, ktoré si dáme po príchode dole. Cestou dole míňame v kosodrevine niekoľkých náhodných turistov, ktorí nám nechcú veriť, že do cieľa ich čakajú ešte tak 1-2 hodiny, podľa tempa. Keď vidím ich nešťastné a unavené tváre, ani neviete, ako veľmi ich zúfalstvu rozumiem Každopádne, aj napriek náročnosti tejto túry, Baranec bol jedným z mojich splnených turistických snov a so sebou si odnášam opäť len tie najpozitívnejšie a najkrajšie spomienky. Trasa: Žiarska dolina – Baranec – Žiarska dolina Dĺžka: 13km Čas: 5 hodín aj 10 minút Nastúpané metre: 1290 metrov Obtiažnosť: to ste asi pochopili z opisu Príspevok Tip od Naty Baranec je zobrazený ako prvý na IgloBrothers.
Východ slnka sme videli na Choči, čo keby sme západ slnka zažili na Čereňovej skale? Teda úplne originál západ to nebude, keďže slnko nám na Čereňovej skale zapadá za chrbtom, ale to vôbec nevadí. Zapadajúce slnko môže výhľadom z Čereňovej skaly dodať
prejsť na článokDnes sa vyberieme na turistiku priamo zo srdca Demänovskej doliny. Vybrali sme vrch Siná v Nízkych Tatrách s výškou 1560 m.n.m. Začiatok dnešnej túry je pri rázcestníku Demänovskej jaskyne slobody v Demänovskej doline. Z hotela Ostredok sme pri východisk
prejsť na článokMáj je mesiac v roku, kedy začína byť všetko zelenšie, krajšie, aj vietor fúka teplejší. A to je ideálny čas vytiahnuť svoje zaprášené turistické topánky po zimnom období a rozhýbať kosti! A jedným z tajných turistických tipov širšieho okolia Liptova je u
prejsť na článokPred časom som vám priniesla tip na nie-tak-celkom západ slnka na Čereňovej skale pri Liptovskom Mikuláši. Čo keby sme sa dnes pozreli na skutočný západ slnka? Taký, pri ktorom si posedíme, navečeriame sa, ktorý si vyslovene odšlapeme a budeme sa z neho d
prejsť na článokalebo aj jeden z najkrajších východov Slnka. Presne tak je označovaný východ slnka na Veľkom Choči v Chočských vrchoch s nadmorskou výškou 1611 metrov. Dnes sa od hotela Ostredok presúvame o čosi ďalej. Konkrétne do Valaskej Dubovej, odkiaľ vyrážame 2:30
prejsť na článok