ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY Hlavná 110, 042 65 Košice 1 P. O. Box E 35 TLAČOVÁ SPRÁVA č. 31/2024 11. júl 2024 Zjednotenie odlišných právnych názorov senátov ústavného súdu v konaniach, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv odpočúvaním a inými zásahmi zo strany orgánov verejnej moci Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2024 rozhodlo uznesením o návrhu predsedu ústavného súdu podľa § 13 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zjednotenie odlišných právnych názorov senátov ústavného súdu v konaniach o ústavných sťažnostiach pri posudzovaní zásahov do základných práv (právo na súkromie) dotknutých osôb zo strany orgánov verejnej moci vyhotovovaním obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, odpočúvaním a vyhotovením záznamu telekomunikačnej prevádzky alebo oznamovaním údajov o telekomunikačnej prevádzke. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna 7. mája 2024 zjednotil odlišné právne názory nasledovne: 1. Ako vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) premietnutého do § 2 ods. 2 Trestného poriadku, zásahy do základných práv na účel trestného konania sú neoddeliteľne spojené s ochranou súkromia a dôstojnosti osôb, teda hodnotami reprezentovanými v čl. 16 a čl. 19 ústavy, resp. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Znamená to, že pri aplikácii normatívnej úpravy jednotlivých trestno-procesných inštitútov sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnené zasiahnuť do súkromia výlučne zákonným postupom, pričom zákonnosť postupu v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z uvedenej ústavnej, medzinárodnoprávnej a zákonnej trestno-procesnej úpravy zahŕňa a vyžaduje aj rešpektovanie a skúmanie dodržania zásady legality, legitimity a proporcionality daného zásahu. Len takto zákonne získané dôkazy (§ 2 ods. 12 a § 119 ods. 3 prvá veta Trestného poriadku) je možné použiť v trestnom konaní ako podklad pre rozhodovanie. Nezákonný postup pri zásahu do súkromia diskvalifikuje dôkaz z hľadiska jeho procesnej použiteľnosti. Zákonná úprava procesného postupu v trestnom konaní, aj v kontexte uplatnenia jednotlivých procesných aspektov čl. 17 a čl. 46 ods. 1 ústavy, vytvára z hľadiska procesných účinkov väčší rozsah ústavných práv a slobôd (čl. 154c ods. 1 ústavy), než vyplýva z čl. 5 a čl. 6 dohovoru (a to s ohľadom na ich interpretáciu Európskym súdom pre ľudské práva pripúšťajúcu procesné použitie dôkazu zabezpečeného alebo vykonaného aj v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom členského štátu, ak sú výsledkovo zachované princípy spravodlivého procesu). 2 2. V nadväznosti na predchádzajúci záver platí, že ak prichádza v konkrétnej veci do úvahy trestnoprocesná obrana proti nelegálne zabezpečenému alebo vykonanému dôkazu, je dotknutá osoba ako subjekt základných práv a slobôd a zároveň subjekt trestného konania (v konaní pred súdom strana) povinná vyčerpať dostupné prostriedky nápravy priznané jej zákonom v rámci trestného konania, ústavnú sťažnosť teda môže podať až následne. Nerešpektovanie takto vyjadreného princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu je sankcionované odmietnutím ústavnej sťažnosti, resp. v nej obsiahnutej námietky pre neprípustnosť [§ 56 ods. 2 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde]. 3. Pozícia ústavného súdu až na konci reťazca subsidiarity je sprevádzaná aj tým, že rozhodnutie vydané vo vzťahu k dokazovaniu v priebehu trestného konania v jeho predsúdnej fáze, aj keď je právoplatné alebo vyvoláva s ním spojené účinky bez nadobudnutia právoplatnosti (príkaz, súhlas), nebráni súdu rozhodujúcemu v súdnom konaní (po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste) považovať na základe takého rozhodnutia zabezpečený dôkaz za neprípustný, ak zistí (primárne ex officio) porušenie zákona, a to aj keď bolo rozhodnutie vydané sudcom pre prípravné konanie alebo sudcom pri postupe podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov, a napriek tomu, že príslušný súd prvého stupňa nemá možnosť také rozhodnutie zrušiť. Obdobne to platí pre nadriadený súd pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch, a to aj keď ide o procesné rozhodnutie (týkajúce sa dokazovania) súdu nižšieho stupňa vydané v súdnom konaní, keďže nadriadený súd preskúmava nielen predmetným opravným prostriedkom napadnuté (finálne, resp. meritórne) rozhodnutie, ale aj postup predchádzajúci jeho vydaniu. Ústavný súd konštatoval, že na problematiku využívania informačno-technických prostriedkov na zabezpečovanie informácií dôležitých pre trestné konanie, ktoré je realizované v rámci ustanovení Trestného poriadku alebo podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním, je potrebné nazerať z dvoch uhlov pohľadu. Jednak dochádza k zásahu do práva na súkromie, ktoré je chránené viacerými článkami ústavy (čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 a 3 alebo čl. 22), ako aj čl. 8 dohovoru, a jednak sa v rámci tohto postupu získavajú dôkazy, ktoré sú použiteľné v trestnom konaní na preukázanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre rozhodnutie v konkrétnej trestnej veci. Zodpovedajúc tomu, sťažovatelia v súvislosti s využívaním informačno-technických prostriedkov zo strany orgánov verejnej moci vo vzťahu k ich osobe namietajú porušenie svojho základného práva na súkromie, ktoré malo byť spôsobené samotným zásahom, ako aj porušenie práv procesného charakteru, ktoré spadajú pod ochranu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v súvislosti s použitím takto získanej komunikácie, údajov alebo záznamu ako dôkazu v trestnom konaní. Týmto spôsobom na uvedenú problematiku nazerá aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý v rámci svojej rozhodovacej činnosti v tejto súvislosti uviedol, že procesný rozmer monitorovania telefonickej komunikácie sťažovateľa, ktorý sa síce môže riešiť v jeho trestnom konaní, je potrebné odlíšiť od ochrany jeho súkromného života a korešpondencie, ktorú má k dispozícii podľa čl. 8 a čl. 13 dohovoru. 3 Z judikatúry ESĽP tiež vyplýva, že samotné porušenie práva na súkromie nemusí vždy znamenať, že bolo zároveň porušené právo na spravodlivý proces. Môže dôjsť k záveru, že právo na spravodlivý proces porušené nebolo a dôkaz získaný protiprávnym ,,odposluchom“ (záznamom telekomunikačnej prevádzky) môže byť označený ako prípustný, hoci právo na súkromie porušené mohlo byť. Špecifickú úpravu prípustnosti dôkazov však prenecháva vnútroštátnej zákonnej úprave. V slovenskom trestnom konaní však podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku platí zásada zákonnosti dôkazov, v zmysle ktorej môžu byť v trestnom konaní použité len dôkazy získané zákonným spôsobom. Na rozdiel od judikatúry ESĽP teda náš vnútroštátny právny poriadok nepripúšťa použitie nezákonne získaného dôkazu, teda v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy v podstate poskytuje dotknutým osobám, proti ktorým sa vedie trestné konanie, väčší rozsah základných práv a slobôd. Z uvedeného vyplýva, že oddelené posudzovanie procesnej roviny využívania informačno-technických prostriedkov v súvislosti so základným právom na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie a hmotnoprávnej roviny v súvislosti so základným právom na ochranu súkromia nie je celkom aplikovateľné. Hodnotenie zákonnosti dôkazov patrí do právomoci orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných trestných súdov rozhodujúcich o vine a treste. Toto posúdenie sú povinné realizovať ex offo, a hoc nemajú právomoc zrušiť rozhodnutie, ktorým bol vydaný súhlas či príkaz na použitie informačno-technických prostriedkov, majú právomoc konštatovať nesplnenie podmienky zákonnosti a na ňu nadväzujúce porušenie práva dotknutej osoby na súkromie. Ak by do tohto procesu ústavný súd vstupoval vo fáze prípravného konania, konania pred súdom rozhodujúcim o vine a treste alebo konania o následných opravných prostriedkoch, vstupoval by do sféry ich právomoci, čo by znamenalo porušenie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu. Ak dotknutá osoba, ktorá má procesné postavenie subjektu v trestnom konaní (§ 10 ods. 10 Trestného poriadku), nevyčerpá bez dôvodov hodných osobitného zreteľa dostupné opravné prostriedky, ktoré jej v tomto ohľade ponúka trestné konanie v celom jeho priebehu, ústavný súd jej ústavnú sťažnosť odmietne podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť. Vychádzajúc z uvedeného, plénum ústavného súdu dospelo pri rozhodovaní o zjednotení odlišných právnych názorov senátov ústavného súdu k záveru, že dotknutá osoba, ktorá má postavenie subjektu v trestnom konaní a tvrdí, že povolením (súhlasom alebo príkazom) či samotným použitím informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním alebo podľa Trestného poriadku došlo k porušeniu jej procesných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie či k porušeniu jej základného práva na ochranu súkromia, musí pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpať dostupné prostriedky nápravy, ktoré jej poskytuje Trestný poriadok v rámci trestného konania. Ak tak bez dôvodov hodných osobitného zreteľa neurobí, ústavný súd jej ústavnú sťažnosť odmietne podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú. Týmto uznesením sú senáty ústavného súdu viazané pri rozhodovaní ďalších obdobných vecí. 4 Úplné znenie uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2024 zo 7. mája 2024 a k nemu pripojené odlišné stanoviská sudcu Petra Straku a sudcu Roberta Šorla sú zverejnené na webovom sídle ústavného súdu. Upozornenie: Tlačová správa slúži výlučne na informovanie o rozhodovacej činnosti ústavného súdu, nenahrádza rozhodnutie ústavného súdu a nie je preň záväzná. Dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Ústavný súd Slovenskej republiky. Viac informácií môže médiám poskytnúť hovorkyňa Ústavného súdu SR PhDr. Martina Ferencová, PhD. telefón: 055/7207 295, mobil: +421 918 827 344, e-mail: [email protected] Príspevok TLAČOVÁ SPRÁVA č. 31/2024 je zobrazený ako prvý na sudnamoc.sk.
Koronakríza vrátila viaceré ukazovatele hospodárenia samosprávy viac rokov dozadu. Klesli prebytky na bežných účtoch, dlh na obyvateľa vzrástol a viac záväzkov nebolo uhradených načas.
Ambulancia Meda Dva Dovolenka 15.7.2024 26.7.2024 Zástup pre neodkladné stavy Dr.Poláková ZS Pod hájkom 36, po telefonickom objednaní. Ambulancia Meda Dva Dovolenka 15.7.2024 26.7.2024
prejsť na článokMalý Šariš OZV NATUR-PACK dnes pri príležitosti blížiaceho sa Svetového dňa Zeme na svojej webovej stránke zverejnila unikátnu štúdiu, v ktorej spracováva prvých 100 analýz triedeného zberu. Ide o počin, aký v odpadovom hospodárstve nemá obdobu. Neexistuj
prejsť na článokUž po piatky krát sa v Malých Karpatoch dňa 30.9.2023 úskutočnil KarpatyRun festival pohybu v prírode, ktorý je určený pre aktívnych a rekreačných bežcov a turistov. V roku 2023 sa na trásách 5, 10, 15, 20, 30 a 50 km zúčastnilo spolu viac ako 250 účastn
prejsť na článokNaopak, najhoršie výsledky počas aktuálneho volebného obdobia dosiahli tí zvolení kandidáti, ktorí boli v komunálnych a župných voľbách v roku 2018, resp. 2017 podporení stranami SNS a SMER-SD.