Utópia v texte text0pia

Predstavili sme vám už veľa ľudí, ale bolo na čase prísť aj s niečím iným, výnimočným. Text0pia je mladý chalan, ktorý aj keď sa venuje viacerým koníčkom, nás uchvátil svojimi textami. Svoj prvý príspevok má na sociálnych sieťach 9. júna 2019, ale písaniu sa venuje už od mala. Mladý, nádejný a talentovaný Lukáš Horňáček s pseudonymom Text0pia, sa vám dnes predstaví. Skús sa nám predstaviť, kto si, čo robíš, koľko máš rokov? Lukáš Horňáček, mám 27 a som z Tlmáč časť Lipník. V súčasnosti pracujem na súkromnej umeleckej škole v Bratislave ako asistent riaditeľa čo v preklade znamená, dievča pre všetko.Som neúspešný magister na UK BA fakulta sociálnych a ekonomických vied vyletel som z posledného ročníka priamo do mekáča :). Ako napadlo chalanovi alebo teda mužovi vytvoriť profil, kde bude písať svoje myšlienky a tvoriť tým niečo, čo zaujme ľudí? Vyprovokoval to vo mne riaditeľ vyššie spomínanej školy, ktorý si ma všimol práve kvôli textárstvu. Ja som totižto cca pred 2 rokmi prišiel na jeho školu, ako barista s mastnou ofinou s požiadavkou, či on, ako hlasový pedagóg, mi môže pomôcť spevácky. Ukázal som mu vlastnú skladbu a po chvíli analýzy vybehol do druhej miestnosti, kde cvičil speváka do speváckej súťaže a tvrdil mu: *jehomeno* počúvaj, keby si dakedy potreboval textára na vlastné skladby mám tu chalana. UUUUMok? mám na to nos! Čím dlhšie sme spolu spolupracovali, tým viac trval na tom, nech si vytvorím textársku platformu. A tak vznikla text0pia. Vo svojom prvom príspevku na Instagrame uvádzaš, že píšeš od základnej školy, ale väčšinu si si odrapoval v kluboch a na festivaloch. Pod akým pseudonymom tvoríš hudbu, teda rap? Na akých festivaloch si sa zúčastnil? Boli sme skupina s názvom SPRAVNYTAH. Akokoľvek veľmi ten názov nenávidím, tak to boli krásne časy. 1 raper, 1 hypeman, 1 beatmaker, 1 videomaker a 1 manažér. Skvelí chalani, doteraz s drvivou väčšinou stále udržiavam kontakt a plánujeme niečo podstatne lepšie. Myslím, že pre mňa najpamätnejší bol prvý ročník VIBE festivalu, kde sme ešte za bieleho dňa prilákali väčšie publikum a boli v tom s nami. Skákali, točili si to a všetci sme sa bavili. Mali sme asi polhodinový set a na drzovku prišiel za mnou týpek Dj, asi kapely po nás, že už idú hrať oni, že nech skončím hneď ako dohráme, aj keď finále bolo ešte len pred nami. Tak vravím ľuďom, že mali by sme skončiť pozerám na týpka DJa ale máme tu ešte jednu bombu a že či ju chcú. Publikum bolo jednoznačne za a DJ bol ohromne dotknutý. Šľapalo to. View this post on Instagram Keď si spomeniem, aké veci mi v minulosti prekážali, tak začínam prekážať sám sebe. Chýbala mi disciplína. Ciele som mal, ale čo z toho, keď som k nim pristupoval detsky. Pocitovo. Dnes to necítim? nechám to tak. Dni ubiehali a ja som bol iba ďalší frustrovaný človiečik, ktorému všetci stoja v ceste. Pretože čo ak by nestáli? Hneď by som to dokázal. Oni sú trápni a robia to pre zlé dôvody, ja viem ako to má byť. Ale dnes mi s tým nemá kto pomôcť. Navyše som hladný. Aj tak si nemôžem nakúpiť veľa. Mesiac je dlhý. Aj tieto dni sú dlhé. Nudím sa. Aj tak mám toho dnes veľa. Poobede mám školu. Neznášam to tam. Robiť nemám kedy, pretože ma zamestnáva nechuť zo školy a všeobecne zo života. Ugh. Dnes vyzerám fakt zle. Dnes? Keby len dnes. Stále. Navyše som divný a nikto ma neberie vážne. Mám pocit, že všetko ide proti mne. Dokonca aj to, čo ide proti mne, sa radšej otočí chrbtom. Obráťme list. Jednoduchá matika. Bolelo to, ale musel som sa vrátiť z mojej, aj tak už nehostinnej planéty, na planétu zem. Osvojil som si zvyky pozemšťanov a začalo sa mi tu páčiť. Tam u mňa to bolo hrozné. Tu veci kvitnú, ak sa o ne starám. Nie vždy mi hrá priazeň do karát, ale z dlhodobého hľadiska som šťastný, že som sa odvážil priletieť. Zem som sledoval nepriateľsky z diaľky a vždy som si našiel dôvod na to, aby som sa jej vyhol. Dnes tu žijem a mám všetko, čo potrebujem. Neviem sa dočkať, keď to tu ukážem ľuďom z okolia mojej pôvodnej planéty. Artwork: @sissikosar #textopia #cistadusa #somidealista #riadkyzivota #nerealista A post shared by Lukáš Horňáček (@text0pia) on Jul 29, 2019 at 1:00pm PDT Čo ťa od začiatkov motivovalo? Písanie začalo bez motívu, proste som to spravil, cítil som v sebe pretlak a písal som. Keď si to prečítal základný tábor rodičia boli šokovaní, ale určite milo prekvapení. Písal som teda ďalej. Po detskej próze som mal chuť písať menej detské rýmy a neskôr som mal ešte väčšiu chuť ich vedieť odrapovať. Vtedy prišla prvá výrazná vlna SK rapu, obdobie Bengoro (rytmus) a kvalitný materiál (H16), čiže na headset u kamoša som nahral prvú skladbičku a u nás na sídlisku to malo úspech. Zrazu ten chalan so skejtom aj niečo povedal, a dokonca rapoval wow, vraj si to decká púšťajú na zastávke a posielajú si to ďalej cez infrák (predchodca bluetoothu). Tak som sa na nejaké 3 roky trápil v izbe s headsetom a chrlil jednu blbosť za druhou. Na moje prekvapenie som si v to odbobie prvýkrát zarobil, lebo som skončil druhý v nejakej cz/sk súťaži, kde bol v porote Strapo, ktorý mi niekoľkokrát za moju rapovú ,,kariéru,, preukázal podporu. Zaujímalo by ma kedy tvoríš a kde? Máš so sebou malý zošit ako Eminem a píšeš si doň? Alebo skôr večer pri nočnej oblohe ťa chytí múza? Múza za mnou chodila najčastejšie vtedy, keď som prežíval niečo vnútorné a vyžieralo mi to hlavu. V súčasnosti viem, že sa na ňu vôbec nedá spoľahnúť. S ňou je to ako s charizmou. Človek ju za správnych okolností nadobudne, ale chce to veľa práce bez očakávania okamžitého výsledku. Od začiatku píšem do Wordu (windows98 for life). Ľahko napíšeš, ľahko vymažeš, nerobíš bordel. Keď mi niečo napadne v buse, hneď si to píšem do mobilu. Veľa dobrých nápadov som stratil, lebo som sa ich snažil zapamätať. Medzi rečou práve kvôli Eminemovi som sa v jedno obdobie snažil písať na papier, aby som mohol šaškovať, že pozrite mám veľa materiálu, ale veľmi rýchlo ma to prešlo. Píšem vždy sám v izbe, nikde inde. Nemám rád okolo seba ľudí, rušia ten kruh, ktorý si vytváram View this post on Instagram Prišiel som na to, ako deti môžu byť stále dospelí. Ja som stále dosť debil . . . Artwork: @randycold . . . #textopia #dnesneslova #instaslovak #instaczech #czechgirl #slovakboy #slovakia #citaty #laska #dnescitam #slovensko #knihy #slovakgirl #texty #slovenka #zivot #bratislava #kosice #vyroky #pravda #somidealista #my #knihomol #cistadusa #svet #tyaja #knihomolka #myslienky #pisem #riadkyzivota A post shared by Lukáš Horňáček (@text0pia) on May 14, 2020 at 11:49am PDT Tvoje texty by mohol závidieť nejeden človek, každopádne mi je jasné, že je za tým kopec skúseností aj zlyhaní. Ako a kedy sa z teba stala Text0pia akú poznáme teraz? Práve tie ,,zlyhania,, hrajú obrovskú rolu :). Stále je to proces pokus-omyl. Jednou vecou očaríš, a ďalšími desiatimi to zničíš. Po čase prídeš na to, že keď to nerobíš tak, ako to cítiš ty, tak publikum nie je veľmi smerodajné. Text0pia v roku 2020 sa konečne naučila, že vízia je dôležitejšia, než chvíľkové presvedčenie publika. Platí to všeobecne pre život. Zo začiatku si písal na svoj Instagram iba písal texty, po novom to už sú čítané texty do nejakého podmasu a najnovšie veci sú už pesničky. Prečo táto zmena? Veľmi ma baví predstava, že keď sa niekto dostane na moju stránku, tak ju bude považovať za originálnu, či už rukopisom, alebo vizuálne. Takže spočiatku mi veľmi vyhovovali custom čierno-biele kresby Silvii Kosárovej, ale čím viac začali pribúdať čierno-biele obrázky s textami na iných instagramových stránkach, tým viac som v mojej predstave strácal na originalite. Preto som chvíľu skúšal audio vizuálne, ale to bol iba krôčik k tomu, aby som znova začal tvoriť texty do hudby. Tých pár pesničiek čo som zdieľal slúži iba ako home-made demos, aby som si vyskúšal, čo ľudí baví a ako to zúžitkovať v realite, lebo plánujem sa vrátiť k hudbe a tento rok chcem vydať pár singlov, aj keď už nie rapových. Tam sa ale trochu stratila podstata stránky text0pia, takže sa k nej vraciam naspäť textom s vizuálom od Randyho Colda, zatiaľ čo si chystám pôdu pre moje nové hudobné ja. View this post on Instagram Textopia je zlúčenina slov ,,textárska utópia’’. Pri písaní sa snažím plniť si svoje utopické predstavy o tom, ako to má vyzerať. Musí to dýchať. Klišé použijem len, aby ste si oddýchli a spracovali ťažšie vyjadrenia, ale nepoľavím. Na to sú tu iní. Poéziu aj prózu píšem od základky, ale najviac ma vždy tešilo, keď sa dobrý text zmestil do hudby. Najjednoduchší spôsob prezentovať text v hudbe je rap. Bejvávalo. Aj dobré bolo. Čo ma ale momentálne fascinuje viac, je ohýbanie textu nie len v rytme, ale aj v melódií. Prirodzene, ďalší level je songwriting a to je to, čo môžte od Textopie najbližšie obdobie očakávať. Kvalitné texty a dobrú hudbu. BTW! Ak sa tento projekt dostane ďalej, aké umelecké meno ti príde cool? Textopiu nechaj nachvíľu textárstvu. Zaujímalo by ma ako sa volám, keby ma počúvaš na spotify, youtube a s kamošmi sa chystáte na môj koncert. Každý návrh si hlboko cením. No apredbieham? To sa mi stáva a iné to už nebude. Len lepšie . . . FREELANCER . . . beat: ZatanProd. Feel No Ways . . . #textopia #dnesneslova #instaslovak #instaczech #czechgirl #slovakboy #slovakia #hudba #laska #dnescitam #slovensko #music #slovakgirl #texty #slovenka #zivot #bratislava #kosice #vyroky #pravda #text #my #knihomol #followme #svet #tyaja #zostandoma #myslienky #pisem #cover . . . Audio a video spolutvoril mamen @itsfaithboi A post shared by Lukáš Horňáček (@text0pia) on Apr 23, 2020 at 12:30pm PDT Vieme že píšeš a spievaš, máš ešte nejaké tajne nadania? Skateboarding. Tam som mal ambície na sponzoring a chcel som byť profesionál, ale chýbal mi zápal jazdiť za skateboardingom, čo znamená do skateparkov, ktoré boli v mojom čase v otrasnom stave. Tak som jazdil na sídlisku na celozrnnom rumunskom betóne a robil čo sa dalonakoniec to skončilo ako hobby, ktoré dodnes milujem a keby mám deti, určite ich do toho zavlečiem. Naučia sa padať a vstať a nepotrebujú na to trénera. Je to krásny šport. Veľa slobody. Kam by si chcel svoj život posunúť? Túžiš byt slávny alebo robiť to čo ta baví a posielať ľuďom vibe? Aký máš najbližší aj najvzdialenejší cieľ? Čekuj tú divnú postupnosť. Ako prvé vysnívané povolanie od detstva som chcel byť najprv kynológ. Keď som trochu vyrástol, chcel som byť hokejový brankár, potom skater, potom raper. Mohlo by sa zdať, že čím som starší tým viac hlúpnem. Dnes spievam a viem, že jediná cesta, ako sa nezblázniť zo škatuľky, ktorú si dám, je tá, že budem umelec. Umelec som v podstate vždy bol, len som to skrýval v škatuľkách. Takže ako umelec túžim, aby bola moja tvorba úspešná. Chcel by som sa tým živiť a nestratiť tvár. Chcem byť žáner, nechcem patriť do žánru. Najbližší cieľ je vydávať kvalitné hudobné single a začať koncertovať, a na najvzdialenejší cieľ asi neprídem, lebo keby ho dosiahnem, určite chcem dosiahnuť ešte viac. Nechávam to otvorené. Často spomínaš v textoch SNY. Aký je ten tvoj najdominantnejší? Ten, ktorý chces dosiahnuť? Či už v kariére alebo osobnom živote. Ultimátny sen je ten o slobode v mojej hlave. Kamkoľvek prísť, v akejkoľvek situácií byť, tak byť tam, sám za seba, byť čo najviac autentický ako môžem a nikdy to nestratiť. Je to ťažký boj, lebo stále ešte len prichádzam na to, kto som a čo naozaj chcem. Dnes som tomu najbližšie, ale je to beh na celý život, ktovie ako to všetko ešte dopadne a koľkokrát sa ešte stratím. Túžim po jednote, nechcem sa už cítiť tak sám. Tento článok sme pojali inak, bez vsuviek, pretože Text0pia je výnimočný chalan a rozhodne chceme, aby ste jeho bytie pochopili na základe vlastného úsudku. Ale nás očaril, a čo vás? The post Utópia v texte text0pia appeared first on ANTIFAKE.

prejsť na článok

Houses of Culture in CzechoslovakiaBetween Utopia and Reality

The post Houses of Culture in Czechoslovakia<br>Between Utopia and Reality appeared first on Architektúra & Urbanizmus - JOURNAL.

prejsť na článok

Katany z prekladanej ocele - pôvod a výroba

Japonské tradičné kováčstvo je nesmierne náročné umenie zhotovovania tradičných japonských chladných zbraní (nihonto) , vrátane katany, wakizashi, tanto, yari, nagini, nagamaki, tachi, uchigatany, nodachi, ódachi, kodachi, a ya (šípka).Ostrie chladných zb

prejsť na článok

Chcem dobrý preklad – ako na to?

Niekedy mám pocit, že preklad je vnímaný ako proces „Jáchyme, hoď ho do stroje“ – zadávateľ má text, ktorý treba preložiť a potrebuje sa tejto úlohy čo najrýchlejšie „zbaviť“. Prvým a zásadným krokom na ceste k dobrému prekladu je výber vhodného prekladat

prejsť na článok

Celoročné bývanie v súkromnej rekreačnej oblasti na skok od Bratislavy. Utópia alebo realita?

S termínom letných prázdnin a dovoleniek začíname čoraz intenzívnejšie riešiť otázku trávenia voľného času. A to nielen výberom niekoľkotýždňovej dovolenky pri mori, ale počas celej sezóny, prípadne počas celého roka. Na Slovensku sa stretávame s pomerne

prejsť na článok

Komunikačné typy detí

Na základe knihy manželov Kopsových autorov niekoľkých úspešných kníh o výchove a komunikácii s deťmi Mnohí rodičia žasnú nad tým, ako sú ich vlastné deti rozdielne. Čo platí na jedného, neplatí na druhého. My sami to vnímame na každej jednej škole v prí

prejsť na článok