Vybrali si netypickú letnú destináciu. Dvojičky Andrej a Adam s dvoma kamošmi toto leto cestovali po Pakistane a nám porozprávali aké to tam bolo. Okrem toho píšu o svojich cestách aj knihu s itinerárom, praktickými tipmi a zážitkami, pre každého, koho táto krajina láka. Ahoj Andrej, prečo si sa vybral práve do Pakistanu? S touto otázkou som sa stretol viackrát, keď som ľuďom z môjho okolia povedal, že s bratom a kamarátmi plánujeme navštíviť túto krajinu. O Pakistane sme mali veľa načítaných blogov a napozeraných videí. Vždy ma fascinovala táto krajina, pretože som sledoval veľký kontrast medzi tým, čo o Pakistane vraveli ľudia, ktorí ho navštívili, a tým, čo o ňom bolo prezentované v médiách. Rozhodol som sa preto ísť osobne spoznať realitu tejto krajiny a získať si vlastný pohľad na ňu, aktívnym zapojením sa do projektov v oblastiach tretieho sveta prostredníctvom neziskovej organizácie Jobifinder. Ako komplikovaná je príprava na cestu do Pakistanu? Čo všetko potrebujem pred cestou vybaviť a koľko to trvá a stojí? V prvom rade potrebuješ e-visa. Avšak stránka, cez ktorú sa víza podávajú, nie je úplne prehľadná a tak ti chvíľu trvá, kým sa v tom zorientuješ. Vyplnenie e-víz ti môže zabrať 20 minút, ale pokojne aj dve hodiny, nakoľko systém občas spadne. K vízam sa prikladá niekoľko dokumentov, vrátane pozývacieho listu. Ten ti vie za vyšší poplatok vybaviť miestna cestovná agentúra v Pakistane, alebo si ho vieš vytvoriť sám zadarmo. V našej knihe sa dozvieš, ako na to. Cena za víza bez pozývacieho listu je 8 $. Okrem víz je potrebné kvalitné cestovné poistenie platiace aj v krajinách, do ktorých Ministerstvo zahraničných vecí SR dlhodobo neodporúča cestovať. Je potrebné si poriadne načítať podmienky jednotlivých poisťovní, v našom prípade sme našli len 1 poisťovňu, ktorá nám zagarantovala platnosť poistenia aj v Pakistane. Ostatné poisťovne, do ktorých sme volali, nám síce povedali, že nás poistia, ale v prípade nejakého problému negarantujú plnenie poistného. Poistenie na osobu na celý pobyt stálo okolo 60 €. A čo letenky? Letenky sú ďalšia podstatná vec, na ktorú treba včas myslieť. My sme leteli do Islamabádu, ktorý sa nachádza na severe Pakistanu. Zvolili sme si jednodňový prestup v Abu Dhabi, ktorý sme využili na rýchlu návštevu hlavných pamiatok. Navštívili sme napríklad najznámejšiu mešitu Sheikh Zayed Grand Mosque. Do Abu Dhabi z Viedne letia nízkonákladovky ako Wizzair. Z Abu Dhabi sme leteli s Etihad Airways. Spiatočná letenka z Viedne nás stála dokopy 480 € na osobu. Ak neplánujete návštevu hôr, cena letenky mimo sezóny sa vie pohybovať okolo 300 €. Čo ste si na cestu museli zbaliť? Príprava oblečenia bola adekvátna ceste, nakoľko našim primárnym cieľom bolo navštíviť hory na severe. To znamená, že sme potrebovali športové, teplé a nepremokavé oblečenie. Mali sme so sebou zbalené aj spacáky, čo sa ukázalo ako dobrý nápad, pretože sme ich vedeli využiť na ubytovniach, pri ktorých sme si neboli úplne istí čistotou posteľnej bielizne. Ja osobne som si ešte dokúpil topánky s lepšou podrážkou, či už kvôli terénu, alebo absorbovaniu nárazov. Veľmi podstatná bola tiež lekárnička zahŕňajúca opaľovací krém, obväzy pre prípad poranenia, ako aj lieky na bolesť či žalúdočné problémy. Treba však počítať s tým, že najlepšie je nakupovať lokálne lieky, nakoľko sú prispôsobené ochoreniam v krajine. Celkovo odporúčam minimálne 2 mesiace sa venovať príprave, s tým že letenky je fajn si kúpiť aj 3-4 mesiace dopredu. Leteli ste v júli, kedy sa v Pakistane vyskytli veľké povodne. Nebáli ste sa, že tam niekde uviaznete? Je pravda, že letné mesiace vedia byť v Pakistane zradné. Veľké povodne zasahujú poväčšine mestské časti. Situáciu a vývoj podmienok sme poctivo sledovali a dažde a povodne nás našťastie obišli. V horských oblastiach hrozia skôr zosuvy pôdy, ktoré vedia zablokovať cesty aj na niekoľko dní. Ak uviaznete na tejto ceste, nikto vám nepomôže a musíte počkať, kým cestu sprejazdnia tažkou technikou a odpalovaním dynamitu. Je dôležité poctivé plánovanie takejto cesty a treba počítať so všetkými možnými scenármi, ktoré sa môžu pritrafiť. Určite odporúčam nechať si rezervu aj niekoľko dní pri ceste do hôr na sever . Kedy je teda najlepší čas na návštevu Pakistanu? Hlavná sezóna na návštevu hôr v Pakistane je od apríla do októbra. Počas júla a augusta cestuje do hôr na sever najväčšie množstvo miestnych turistov, kvôli vysokým teplotám v mestách a prijateľným teplotám v horách. Cesty nie sú zapadnuté snehom a teploty sú aj počas dňa príjemné na turistiku. Netreba zabúdať na to, že v noci sa teploty pohybujú okolo 0 stupňov, keďže sa nachádzate väčšinou vo výške 2500 m.n.m. a vyššie. Pre tento prípad je potrebné mať so sebou aj teplejšie oblečenie. Letné mesiace sú ideálne, ak plánujete zažiť miestne festivaly ako Dunsa festival alebo Shandur Polo festival, na ktorom sa hrá pólo na najvyššie položenom ihrisku sveta (3800 m.n.m). Koncom júla a začiatkom augusta sa v niektorých častiach Pakistanu vyskytujú silné monzúny, ktoré vedia na pár dní odrezať prístup do miest, čo je potrebné mať na pamäti pri plánovaní cesty. Podľa niektorých bedekrov sú najlepšie mesiace september a október, kedy sa vyhnete zvýšenej frekvencii domácich turistov a je vyššia pravdepodobnosť na jasnú oblohu a výhľad na pohoria. Počas týchto dvoch mesiacov sú ceny ubytovaní v horách nižšie. Samozrejme, nie je to pravidlom, pekné počasie vie byť aj počas iných mesiacov, všetko je to o šťastí. Aby som to zhrnul, cestovanie počas júla sa nám osvedčilo. Počasie na horách sme mali stabilné a výhľady boli viac ako priaznivé. Skús nám popísať vašu cestu v skratke, kam ste prileteli a ako ste potom pokračovali po krajine? Naša cesta začala v hlavnom meste Islamabád, odkiaľ sme sa vybrali na sever do hôr po jednej z najvyššie položených ciest na svete Karakoram highway. Cieľom bolo dostať sa k bodu nazývanom Raikot Bridge, vzdialenému od Islamabádu približne 500km. Cesta po Karakoram highway nám zabrala vyše 20 hodín kvôli rôznym zdržaniam spôsobeným zosuvom pôdy. Pri Raikot Bridge sme presadli z auta do jeepu a vydali sa najnebezpečnejšou cestou na svete do Fairy Meadow. Horská lúka Fairy Meadow predstavuje ideálny východiskový bod k výstupu do base campu, jednej z 12. najvyšších hôr sveta Nanga Parbat. Po výstupe k Nanga Parbát viedla naša cesta do údolia Hunza, ležiacom pod sedemtisícovkou Rakaposhi. V meste Aliabat nachádzajúcom sa v údolí Hunza sme následne strávili tri dni, ktoré sme využili na návštevu ľadovcového jazera, horských masívov a ľadovca Passu. Z údolia Hunza sme sa presunuli do mesta Skardu, ktoré je známe medzi horolezcami, keďže v blízkosti sa nachádza ďalšia z 12. najvyšších hôr sveta K2. Pár kilometrov od Skardu leží jedna z najvyššie položených púští sveta Katpana Desert, v ktorej sme počas noci pozorovali hviezdy. Zo Skardu sme vyrazili do odľahlej horskej oblasti, vzdialenej 6 hodín jazdy jeepom na miesto, kde sa konal polo festival Dunsa. Na cestu späť do Islamabádu sme využili miestu leteckú spoločnosť Pakistan International Airlines, ktorá nás príjemne prekvapila aj napriek množstvu negatívnych recenzií. Z Islamabádu sme sa presunuli na autobusovú stanicu do neďalekého mesta Rawalpindi, odkiaľ sme pokračovali k hraničnému mestu Lahore. V Lahore sme strávili posledné dva dni nášho tripu, pričom našim hlavným cieľom bola návšteva ceremónie na hranici s Indiou. Pakistan sa považuje za lacnú krajinu. Vieš dať príklady cien? Je pravda, že cestovanie po Pakistane je veľmi lacné z pohľadu nás Európanov. Najväčšou položkou v našom budgete bola letenka. Na celkové výdaje po Pakistane nám stačilo približne 400 € na osobu. Za ubytovanie sme platili v priemere 2-3 € na osobu na noc. Street Food na ulici začínal od pár centov za porciu. Poriadna večera aj s nápojmi vychádzala okolo 1,5 € na osobu, no niekedy aj menej. Vo Fairy meadow boli ceny o trochu vyššie kvôli tomu, že všetko museli domáci ručne priniesť do kempu vo výške 3300 m.n.m. Jeden a pol litrová fľaša domáceho alkoholu Arak vyšla na 7 € v prípade, ak ste natrafili na dobrého predajcu. Cesta z Islamabádu autom so súkromným vodičom a benzínom po celej Karakoram highway k záchytnému bodu Raikot Bridge stála 125 €. Ide o zhruba 500 km cesty horským a náročným terénom. Vodič s autom a benzínom stál v mestách na celý deň 30 €. Ceny benzínu v Pakistane nie sú také nízke, ako napríklad v Iráne. počas našej návštevy stál liter benzínu niečo cez 1 euro, no pri ceste štyroch ľudí sa náklady rozpočítali. Ako ste riešili ubytovanie? Aké sú ceny a aká je úroveň? Vo veľkých mestách sme ubytovanie hľadali cez booking alebo sme sa jednoducho pýtali na ulici a zjednávali cenu. Občas nám dohodil ubytovanie vodič, ktorý nás práve viezol na nové miesto. Nemali sme väčšinou dopredu nič zajednané a riešili to až na mieste, aj kvôli flexibilite a nepredvídateľným udalostiam. Jednou z takýchto udalostí bolo, keď sme na pár hodín uviazli na Karakoram highway a dorazili sme do cieľovej destinácie o druhej nadránom. Podarilo sa nám aj o takomto čase naraziť na miestnych obyvateľov, ktorí nám pohotovo vybavili nocľah u nich doma. Komfort ubytovania sme nejak extra neriešili, pokiaľ tam tiekla voda a bolo dostatok matracov, na ktorých sme si mohli rozložiť spacáky, bolo všetko ok. Namiesto klasických európskych záchodov vo väčšine ubytovaní prevládali takzvané “šľapáky” a sprcha fungovala na princípe malého vedierka, do ktorého si napustíte vodu a vylejete ju na seba. Hotely vo veľkých mestách vychádzali okolo 3 € na osobu za noc, ale určite sa čistotou nedali porovnať s tými, na ktoré sú ľudia zvyknutí v Európe. Dali sa nájsť v mestách aj luxusnejšie hotely? Samozrejme v lepších častiach miest sa dajú nájsť aj hotely s vysokým štandardom. Napríklad taký Islamabád má v meste aj diplomatickú štvrť, v ktorej si prídu na svoje aj cestovatelia s vyššími nárokmi na ubytovanie. Podobne tomu je aj vo Fairy Meadows, nájdete tam vystavané rôzne typy ubytovaní od jednoduchých drevených chatiek po rezorty s vysokým komfortom. Ako sú na tom s jazykmi? Vedeli ste sa bez problémov dohovoriť? V Pakistane sa veľká časť populácie dohovorí po anglicky, hlavne mladí ľudia. Horšie bolo ak ste natrafili na staršieho šoféra, ktorý vedel po anglicky iba zopár fráz, ako “Welcome to Pakistan”, v tom prípade fungovalo iba ukazovanie a prekladač. Na severe v horách to bolo s angličtinou oveľa lepšie. Celkovo sme nemali problém sa dohovoriť, vždy sa našiel niekto, kto ovládal angličtinu veľmi dobre a poskytol nám informácie, ktoré sme potrebovali. Akí sú pakistanci? Pakistanci ako ľudia sú veľmi milí a pohostinní. Keďže Pakistan je krajina, ktorú navštevuje veľmi málo západných turistov, vážia si ich tu o to viac. Počas toho ako sme prechádzali ulicami miest nás zastavovali, pýtali sa nás, ako sa nám páči v Pakistane, fotili sa s nami, podávali nám ruky. Boli sme pre nich veľkou atrakciou, niektorí z nich videli turistov po prvýkrát v živote. Podobne, keď sme prišli do nejakého miestneho podniku, bolo pre majiteľa veľkou poctou, že sme si vybrali práve jeho podnik. V niektorých podnikoch sa nám stalo, že nás nechceli nechať zaplatiť za jedlo a povedali, že sú radi že sme prišli do Pakistanu a chcú, aby sme sa tu cítili dobre. Takéto situácie nás milo presvedčili o tom, ako veľmi pohostinný je to národ a aj napriek chudobe, v akej sa nachádzajú, na nás nechceli zarobiť. Výnimkou boli taxikári na letisku a tuk-tukári, s ktorými keď ste si dopredu nedohodli cenu, snažili sa ju nadhodiť. Pre tieto prípady sme využívali aplikáciu InDrive, ktorá funguje na podobnom princípe ako Uber alebo Bolt a cenu za odvoz viete dopredu. Viem, že ste boli aj na hranici s Indiou, aká je tam atmosféra? Atmosféra na Attari Wagan Border je nezabudnuteľná. Táto hranica je známa najmä kvôli ceremoniálu, ktorý sa koná každý deň od roku 1959 medzi indickými a pakistanskými bezpečnostnými silami. Indicko Pakistanské vzťahy sú veľmi napäté a preto aj pri tomto ceremoniáli je vidieť veľkú rivalitu. Denne sa tejto ceremónie zúčastňujú stovky miestnych, ktorí prišli podporiť svoju stranu. V niektorých momentoch je tento ceremoniál až bizarný, keďže každá strana sa snaží preukázať svoju silu. Súperia v tom, ktorá z armád vykopne nohu vyššie, kto obmotá lano vlajky rýchlejšie alebo koho strana fanúšikov vydrží robiť dlhšie hluk. Prihodilo sa vám na ceste niečo nebezpečné? Niečo na hrane? Myslím, že dosť na hrane bola jazda jeepom po najnebezpečnejšej ceste na svete. Išli sme 1,5 hodiny veľmi starým jeepom po úzkej kamenistej ceste, pod ktorou sa nachádzali 500 metrové spády a popri tom náś šofér fajčil cigaretu a žuval silný pakistanský tabak. V jeepe sa nenachádzali žiadne bezpečnostné pásy a medzi roklinou a kolesom jeepa bolo asi pol metra. Ako je to tam s bezpečnosťou pre turistu? Na čo si dávať pozor? Pakistan je aj napriek všetkým titulkom v médiách bezpečná krajina. Napríklad v noci som sa tam cítil určite bezpečnejšie ako napr. v Bratislave alebo inej veľkej metropole v Európe. Treba sledovať aktuálnu politickú situáciu v krajine, vyhýbať sa miestam blízko hraníc, špeciálne oblastiam v blízkosti afgánských hraníc. Jednoznačnou no go zónou je provincia Balučistan, v rámci ktorej potrebujete ako turista policajný sprievod. V mestách je potrebné dávať si pozor na cennosti, neupútavať na seba pozornosť veľkým množstvom peňazí v peňaženke a nezúčastňovať sa žiadnych protestov. Čo bol najkrajší zážitok alebo miesto v Pakistane a kam by ste sa naopak možno nevrátili alebo to nabudúce vynechali? Za mňa najkrajšou oblasťou bolo údolie Hunza, hlavne kvôli tomu, že v tom čase sme mali pohľadnicové počasie a máte tam pocit, že všetky hory okolo vás sú na dosah aj napriek tomu, že ide o sedemtisícovky. Nevynechal by som ani jedno miesto, ktoré sme navštívili, všetky ma dostali iným spôsobom do kolien. Nesmie chýbať otázka ohľadom jedla. Čo ste tam jedli a ako vám to chutilo? Čo odporúčate ochutnať? Medzi každodenné jedlo patria typické pakistanské chlebové placky z pece, nazývané parata. K nim sa väčšinou podávalo “omáčkoidné” jedlo ako napr. dall, tvorený cícerom. Určite treba ochutnať mäsité jedlá, robia ich tam skvelé, či už nejaké grilované špízy alebo kuracie kúsky. Veľmi typickým a chutným jedlom je chicken biryani, podávané s basmati ryžou. Toto jedlo je typické charakteristickou vôňou čerstvých byliniek a šafránu. Pre každú oblasť, ktorú sme navštívili bolo príznačné iné jedlo, v údolí Hunza odporúčame marhuľový koláč a ovocný fresh, v Lahore vybehnite na typické chicken biryani. Vďaka za rozhovor, chcel by si niečo dodať? Vydávame o našej ceste po Pakistane knihu. Kto by chcel, môže ju už teraz podporiť na Donio. The post V Pakistane sme išli po najnebezpečnejšej ceste sveta. Šofér popritom fajčil a žul tabak. (ROZHOVOR) appeared first on LETENKY ZA BABKU.
Ten prečudesný lokál sme objavili čisto náhodou. Išli sme moto-túru cez Turčianske Teplice a Kremnicu do Prievidze a čo čert nechcel, pri Janovej Lehote nás chytil hlad. Taká diera. Ale hneď pri hlavnej ceste stojí Dererov mlyn. The post Dererov mlyn aleb
prejsť na článok66-ročný šofér si sadol za volant pod vplyvom alkoholu.
prejsť na článokCBD vrecká sa skladajú zo samotného vrecúška, ktoré je vyrobené z vysokokvalitných zdravotne nezávadných materiálov. Teda, nepôsobí negatívne na ústnu dutinu. V jeho útrobách sú zabalené kúsky konopnej sušiny získanej z rastlín pestovaných v prísne kontro
prejsť na článokPrečo by na každej tlačovke na Úrade vlády mal sedieť aj Ezop? Čo robiť, ak vás zrazí Jožo Ráž? Prečo je Tomáš Z Božej Vôle Šofér? Prečo je Braňo honorárny boomer? Samé otázky.
prejsť na článokNeprehľadnosť v činnostiach a výsledkoch, frustrácia zamestnancov z nezmysluplnej práce, chyby. Toto všetko extrémne zvyšuje náklady a znižuje kvalitu dodávanú zákazníkovi. The post [ROZHOVOR] Ako na chaos vo firme, aby nepoložil váš biznis? appeared firs
prejsť na článok