Výskum Centra pre výskum etnicity a kultúry (Mladí a extrémizmus, 2022) ukázal, že mladí sú síce otvorenejší a rešpektujúcejší oproti inakosti a menšinám, podporujú demokratické princípy a inštitúcie, ich dôvera v inštitúcie na lokálnej úrovni (škola, samospráva) je však podľa výskumu nízka. Mladí ľudia majú pocit, že lokálne inštitúcie si neplnia úlohy, ktoré by mali, a nemajú sa preto v prípade problémov na koho obrátiť. Majú pocit že ich problémy v obci či meste nikto nerieši. Psychológ Fathali Moghadam vo svojom slávnom článku Staircase to Terrorism (2005) hovorí o začiatku procesu radikalizácie dotknutej skupiny vtedy, keď svoju pozíciu v spoločnosti začne vnímať ako nerovnú alebo asymetrickú. Členovia nespokojnej skupiny sú presvedčení, že spoločnosť je k nim nespravodlivá aj napriek tomu, že sa snažia a robia všetko správne. Príklad uvažovania jedinca z tejto skupiny je: „Rómovia prosperujú aj keď nič nerobia a moja mama pracuje dvanásť hodín denne a nemáme ani na dovolenku.“ Podľa psychológa Fathaliho Moghadama nejde ani tak o nedostatok vzdelania alebo o nízky socioekonomický status jedinca, ktoré by boli spúšťačom radikalizácie, ale skôr o vnútorný pocit, že hlas sociálnej skupiny, ktorej je členom, nie je počuť, že ťahá za kratší koniec a preto potrebuje kričať hlasnejšie a ťahať silnejšie aj prostredníctvom extrémistických činov. Predpoklady vedúce k radikalizácii Aj napriek tomu, že pochádzam z privilegovanej vrstvy nedokážem ovplyvniť to, čo sa v spoločnosti deje. Skupina, ktorej som členom, je pokladaná za konšpirátorov a hoaxerov, čo znižuje môj sociálny status. Mám pocit, že nás nikto nepočúva. Obávam sa o budúcnosť. Prestávam dôverovať tomu, že táto spoločnosť je dobre spravovaná prostredníctvom demokratických princípov, prestávam dôverovať demokratickým inštitúciám a demokratickému právnemu štátu, pretože sa mi nedarí to, aby bolo môj hlas počuť dostatočne hlasno. Sociálna nerovnosť je vlastná každému spoločenstvu ľudí. Aj v západnej spoločnosti existujú skupiny, ktoré ťahajú za kratší koniec, a z hľadiska prístupu k moci ich nazývame menšinami, sú to napríklad Rómovia, ľudia s migračným pozadím, ženy, mladí ľudia, deti, ľudia z LGBTI a iné. Niektoré z týchto skupín sa počas dejinného vývoja mobilizovali a požadovali zrovnoprávnenie (rovnosť pred zákonom) a rovnocennosť (rovnosť v rámci sociálneho statusu). Usilovali sa o to, aby prestali ťahať za kratší koniec, aby ich hlas bolo počuť, aby boli prizývané k rozhodovacím procesom. Robili to rôznymi spôsobmi – násilnými aj nenásilnými. Ich menšie či väčšie úspechy v boji za rovnoprávnosť však spôsobili, že sa začala vytvárať skupina ľudí, ktorá má pocit, že stráca pôvodné privilégiá a výsadné postavenie. Ide najmä o „bielych mužov strednej triedy najmä pracujúcej triedy“. Sociálna skupina – mladí ľudia Pokiaľ začneme uvažovať o mladých ľuďoch ako o sociálnej skupine, dalo by sa povedať, že zvyčajne ťahajú v spoločnosti za kratší koniec. O ich životoch rozhodujú rodičia a iní dospelí napríklad učiteľský zbor, či vychovávateľky. Nemôžu voliť pretože nemajú osemnásť ani právo kandidovať vo voľbách a tak ovplyvňovať život vo svojom meste či obci. Na chode štátu a spoločnosti sa podieľajú len vo veľmi obmedzenej miere. Nemôžu v plnom rozsahu pracovať, a tak sú ekonomicky závislí na dospelých členoch spoločnosti. Často sa stretávajú s vetou: „Čo ty môžeš vedieť, veď si ešte decko“, „Nemáš dostatok skúseností, aby si vedel/a ako to je“, „Mať tak tvoje problémy“. Akoby ich problémy neboli dostatočne legitímnymi problémami. Vnímajú, že dospelí si myslia, že vedia lepšie, čo je pre nich dobré. Nemajú svoj hlas a v rukách žiadnu moc, či kontrolu nad vlastným životom. Na tento nedostatok/frustráciu a z nej vyplývajúce emócie veľmi účinne vplývajú manipulačné naratívy extrémistických skupín, ktoré im lákavo „ponúkajú“ získať kontrolu nad vlastným životom a možnosť niečo v spoločnosti zmeniť. Ponúkajú im vidieť, aká je spoločnosť skazená, a tiež metódy, ako to radikálne zmeniť.Keď urobia krok smerom k radikálnej spoločenskej zmene, nebudú už viac pod vplyvom politickej propagandy „skazenej spoločnosti“. Mladý človek má podľa manipulátorov metaforicky zjesť červenú pilulku (red pill) a uvidieť pravdu. Podobne, ako to bolo vo filme Matrix (1999), v ktorom si hlavný hrdina Neo zobral červenú pilulku a uvidel skutočný svet nachádzajúci sa za ilúziou Matrixu. Základným prvkom extrémistického videnia sveta je vymedzenie sa voči vonkajšiemu nepriateľovi, čiže polarizované videnie sveta cez optiku MY-ONI. Súčasťou procesu radikalizácie je aj naratív fundamentalizmu, ktorý hlása návrat k tradičným predstavám o fungovaní spoločnosti. Všetko nové, moderné a spojené s liberálnou demokraciou (ako napríklad globalizácia, migrácia, multikulturalizmus, LGBTI, moderná predstava o rodine a podobne) je zlé a prináša skazu. Prítomný je aj nacionalistický naratív, ktorý hovorí o znovuobnovení národných štátov ako protiváhe k tejto „skazenej“ globalizovanej spoločnosti. Nachádzame tu aj naratív rasizmu, ktorý tvrdí, že vďaka právnym reformám (napr. antidiskriminačný zákon), boju za ľudské práva, či prijímaniu ľudí s migračným backgroundom do nášho bezprostredného okolia sa „bieli muži zo strednej triedy“ v súčasnosti stávajú najviac diskriminovanou skupinou v spoločnosti, v ktorej prichádzajú o svoje spoločenské postavenie a privilégiá. Niektorí si uvoľňovanie hraníc a prijímanie ľudí na úteku mohli vysvetľovať aj takto: „Prečo by sme sa mali deliť o náš blahobyt s ľuďmi z krajín tretieho sveta, keď oni pre našu vlasť nepracovali tak tvrdo ako my (respektíve vôbec) a neplatili dane? Prečo by sme im mali poskytovať výdobytky našej západnej civilizovanej spoločnosti?“ S návratom k tradičným predstavám o usporiadaní spoločnosti súvisí aj sexizmus a antifeminizmus. V našom súčasnom kultúrnom kontexte je to napríklad snaha o zavedenie zákazu interupcií, ktorý odzrkadľuje snahu o kontrolu ženských tiel. Všetky tieto naratívy súvisia so získaním moci určitej sociálnej skupiny a to „bielych mužov“ strednej triedy (pokiaľ uvažujeme o skupinách s krajne pravicovou rétorikou). Tieto predstavy o usporiadaní spoločnosti sa veľmi rýchlo šíria v prostredí internetu, čo im zabezpečuje veľký dosah a anonymitu. V súčasnosti sa preto povaha radikalizácie mení. Už nejde o organizované skupiny na uliciach – bitky „náckov“ a „punkáčov“. Takýto typ extrémistického správania prešiel z ulíc do online priestoru, kde sú vodcovia týchto skupín menej viditeľní, ťažšie postihnuteľní a preto viac chránení. Dnes sa už viac hovorí o radikalizácii a extrémizme bez vodcu. Mladí ľudia sa radikalizujú doma za obrazovkou počítača a osamote. To, čo ich spája sú spoločné naratívy (nacionalizmus, rasizmus, fundamentalizmus, antisemitizmus, mizogýnia…) a najmä frustrácia spojená s nemožnosťou mať svoj život pod kontrolou a z nej vyplývajúci hnev. Hnev na rodičov, že mi nevedeli zabezpečiť lepšiu budúcnosť, hnev na politikov, že nespravujú túto spoločnosť spravodlivo, hnev na ľudí z menšín, že ich sa niekto zastáva a mňa sa nezastane nikto. Na túto emóciu nasadajú konkrétne nenávistné a diskriminujúce naratívy, ktoré počúvame z každej strany a odmalička. „Migranti nám berú prácu a znásilňujú naše ženy“, „Rómovia sú paraziti a vyciciavajú tento štát“, „Žena by mala poslúchať svojho muža“. Niektoré sú menej explicitné ako druhé. Niekedy nemusíme ani nič hovoriť, stačí sa určitým spôsobom správať – keď si odsadnem od Róma či Rómky v električke, alebo sa nezastanem neznámej ženy pri sexistických poznámkach. Keď sa nespokojnosť, tak vlastná mladým ľuďom, spojí s frustráciou z nedostatočnej kontroly nad vlastným životom a s predpojatosťami, ktorá sa šíri v spoločnosti v podobe nevinných viet ako „Uprac si, nech to tu nemáme ako u cigáňov“ alebo nadávanie si do „buzerantov“, môže to viesť až k radikalizovanému správaniu a extrémnym činom. Akú demokraciu chceme? S tým, že táto spoločnosť nie je spoločnosťou blahobytu pre všetkých, alebo možno ani dobre spravovanou spoločnosťou, je možné súhlasiť. Môžeme hovoriť o kríze demokracie a o potrebe jej opätovného zadefinovania. Spoločnosť však tvoria ľudia a to, aká je táto spoločnosť, je výsledkom správania nás všetkých. Pokiaľ sa budeme v spoločnosti vyhýbať nepríjemným a zložitým témam a zamedzovať verejnej diskusii, pokiaľ nebudeme transparentne a otvorene hovoriť aj o tom, čo nás hnevá, tak sa budeme stále stretávať s podobnými problémami. Keď sa budeme utiekať k alternatívnym – nedemokratickým – spôsobom presadzovania svojich názorov, tak demokraciu oslabujeme, nevyužívame jej plný potenciál. Otázky na otvorenie diskusie: 1. Aktivita: Zadajte žiakom a žiačkam úlohu do skupín, nech si predstavia, že sú politickou stranou a nachádzajú sa v období parlamentných (alebo akýchkoľvek iných volieb) a majú vymyslieť volebný program, ktorý by ponúkal riešenia na pálčivé spoločenské problémy. Po predstavení volebných programov sa bude hlasovať ako vo voľbách. Mladí ľudia tak v prvom rade získajú predstavu, aké je ťažké riešiť konkrétne spoločenské problémy, že ich pohľad môže byť značne zjednodušujúci a zároveň môžeme touto aktivitou stimulovať diskusiu o sociálnej spravodlivosti/ nespravodlivosti a fungovaní spoločnosti. 2. Aktivita: Skús pomocou metódy brainstormingu naformulovať, čo najviac viet, ktoré si počul (od rodičov, kamarátov, z médií…) o ľuďoch z LGBTI komunity, Rómoch, migrantoch. Aké vlastnosti sa s týmito skupinami spájajú? Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov. Príspevok V32: Cesta k radikalizácii je zobrazený ako prvý na Postpravda.sk.
Nedarí sa ti dosahovať vytýčené ciele? Máš problém s plánovaním svojich povinností či dlhodobo prokrastinuješ? Prinášame ti novú rubriku zameranú na metódy a lifehacky z oblasti vzdelávania, sebarozvoja, výučby či efektívneho plánovania. V prvej časti ti
prejsť na článokJOURNEY ako cesta. Cesta za krásou, zážitkami, novým životom... Kolekcia týchto šperkov je určená predovšetkým na krásne letné dni, kedy budete môcť spoznávať nové miesta, ľudí ale aj samé seba. Šperky sú doplnené minerálmi a krásne vyniknú na opálenej po
prejsť na článokMarshalltown Slovakia and Czechia v spolupráci s OXUR s.r.o., Banská Bystrica, metličkovaný betón. Vedeli ste , že Marshalltown Slovakia náradie na betón nielen predáva, ale po dohode Vás aj zaškolíme, náradie ukážeme, predstavíme, poradíme. Netvrdíme, že
prejsť na článokMARSHALLTOWN SLOVAKIA and CZECHIA v spolupráci s Marek Antol Mass Sulutions cesta metličkovaný betón Jeden deň natáčania v krásnom prostredí v Liptovských Behárovciach s výhľadmi na Vysoké aj Nízke Tatry. Marshalltown Slovakia and Czechia vám v spolupráci
prejsť na článokA Boh mi začal dávať odpovede a znamenia. A tak som uverila v Boha. Dobrý deň Vám prajem. Čítam si Vaše stránky a plačem nad tým všetkým... Chcela by som, aby pani Laura videla úplne do mojej duše, každú moju povýšenosť aj poníženosť, každú moju myšlie