Rozhodnutie v trestnom konaní V civilnom konaní o náhrade škody je právoplatný odsudzujúci rozsudok v trestnom konaní rozhodujúcim okamihom pokiaľ ide o právny základ nároku ako aj výšku žalovanej sumy. Trestné súdy o nároku poškodeného na náhrade škody rozhodujú výnimočne. Vo väčšine prípadov odkážu poškodeného na občianske súdne konanie. Za akých okolností rozhodujú, prípadne nerozhodujú trestné súdy o nároku na náhradu škody sa dozviete v článku Náhrada škody v trestnom konaní. Viazanosť civilného súdu inými rozhodnutiami Dokazovanie v civilnom konaní sa spravuje zásadou voľného hodnotenia dôkazov súdom. Ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku predstavuje výnimku zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Predmetné ustanovenie vymenováva, kedy je civilný súd viazaný rozhodnutiami súdov alebo iných orgánov. Pri hodnotení dôkazov súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt a o tom, kto ich spáchal. Súd je viazaný aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Viazanosť civilného súdu rozhodnutím trestného súdu je daná len v prípade rozhodnutia, že bol spáchaný trestný čin. Ústavný súd skonštatoval, že „súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom. Teda rozhodnutím o tom, že napríklad trestný čin nebol spáchaný. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal, a teda, že ním obžalovaný nemohol spôsobiť škodu“. Ide o nález Ústavného súdu z 8 apríla 2015, spisová značka 409/2014. Skutková podstata trestného činu Za akých okolností môže trestný súd dospieť k záveru o spáchaní trestného činu? Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Skutková podstata trestného činu je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov. Každá skutková podstata trestného činu obsahuje obligatórne znaky. Týmito znakmi sú subjekt páchateľ trestného činu, b) subjektívna stránka – zavinenie , c) objekt – záujem chránený Trestným zákonom a d) objektívna stránka – protiprávne konanie páchateľa, resp. opomenutie konania, na ktoré bol povinný podľa zákona + škodlivý následok konania (škoda) + príčinný vzťah. Viac o škode podľa Trestného zákona sa dozviete v článku Škoda ako o majetkový následok trestného činu a jej kategorizácia. Trestný súd je povinný zisťovať, či skutok spĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ čin nemá naplnené všetky znaky, nie je naplnená skutková podstata trestného činu. V takom prípade trestný súd nemôže konštatovať, že bol spáchaný trestný čin a určiť trestne zodpovednú osobu. Rozhodnutie o spáchaní trestného činu znamená, že trestný súd mal riadne preukázané, že sú dané všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Nález Ústavného súdu SR Ústavný súd sa vyjadroval k viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom pri rozhodovaní v občianskoprávnej veci. Ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.. ÚS 269/2011 z 23. novembra 2011. Rozhodnutia všeobecných civilných súdov použili v danom prípade gramatický výklad ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku. Trestný súd v trestnom konaní schválil dohodu o vine a treste, rozhodol, že obvinený je vinný z trestného činu sprenevery a poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Všeobecné civilné súdy zamietli nárok na náhradu škody napriek právoplatnému rozsudku v trestnom konaní, v ktorom bola jeho škoda uznaná. Žalobný nárok uplatnený poškodeným v civilnom konaní nemal byť preukázaný v rovine škody. Poškodený sa domáhal ústavnou sťažnosťou vyslovenia porušenia jeho ústavného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Poškodený namietal, že všeobecné súdy nesprávne aplikovali ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku. Krajský súd sa na základe výzvy Ústavného súd vyjadril k ústavnej sťažnosti nasledovne: „Existencia samotného trestného rozsudku nezbavuje súd povinnosti skúmať základ a výšku uplatnenej škody. Preto podľa názoru krajského súdu bolo namieste, že sa táto škoda, nielen jej výška, ale aj základ, posudzovala a vyhodnocovala.“ Krajský súd dospel k záveru, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný nielen rozsahom a výškou škody spôsobenej trestným činom, ale ani „skutkovým základom uplatňovaného nároku“. Krajský súd uviedol, že civilný súd je oprávnený pri výkone právomoci posudzovať otázku výšky uplatnenej škody a v rámci zisťovania skutkového stavu veci bol oprávnený zisťovať a posudzovať celý skutkový základ uplatňovaného nároku. A to i keď z hľadiska právneho posúdenia skutkových okolností zasahuje základ nároku do trestného práva. Podľa krajského súdu právo civilného súdu vyvodiť občiansko-právnu prípadne obchodno-právnu zodpovednosť, či iné dôsledky určitej skutočnosti nie je obmedzené, ani ak by skutkový dej naplňoval skutkovú podstatu trestného činu. Skutočnosť, že súd v civilnom konaní nie je viazaný výškou škody vychádza z toho, že v rámci občianskeho súdneho konania musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy k zisteniu skutového stavu veci viažuceho sa nielen k výške škody, ale aj k škode ako takej. Ústavný súd skonštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Najvyšší súd sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia nevyrovnal so skutočnosťou, že znakom skutkovej podstaty trestného činu sprenevery je spôsobenie škody na cudzom majetku. Jediným skutkom, ktorý bol predmetom rozhodovania v rámci trestného konania bol skutok týkajúci sa disponovania s peniazmi zo zmluvy uzatvorenej medzi poškodeným a odsúdeným ako konateľom právnickej osoby. Z právnej kvalifikácie skutku ako aj zo skutkovej vety trestného rozsudku vyplýva, že v dôsledku trestného činu sprenevery došlo u poškodeného k spôsobeniu škody. Výklad § 193 Civilného sporového poriadku použitý Najvyšším súdom vedie k nerešpektovaniu záverov právoplatného trestného rozsudku vydaného v trestnom konaní. Právny názor všeobecných súdov je výsledkom gramatického výkladu ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku. Ústavný súd uviedol, že gramatický výklad má za následok v predmetnom prípade nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia trestného súdu a narušenie princípu právnej istoty. Gramatický výklad nemožno považovať za ústavne konformné aplikovanie tohto ustanovenia na zistený skutkový stav. V predmetnej veci ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby súdy zúčastnené na rozhodovaní o nej boli viazané odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a trestným súdom boli zistené. To platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. Ústavný súd ďalej skonštatoval: „Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal“ Výrok o vine a spolu zavinenie poškodeného Vzniká otázka, či záver Ústavného súdu je možné aplikovať na všetky prípady bez výnimky. Výrok o vine v odcudzujúcom trestnom rozsudku spravidla konštatuje iba protiprávne zavinené konanie páchateľa trestného činu. Vo výrokovej časti odsudzujúceho rozhodnutia trestného súdu sa neuvádza spolu zavinenie poškodeného. Spolu zavinenie poškodeného je spravidla konštatované iba v odôvodnení odsudzujúceho trestného rozhodnutia. Spolu zavinenie poškodeného sa môže sa zohľadniť pri určení výšky trestu. Spolu zavinenie poškodeného môže vyplývať z obsahu trestného spisu (napr. znalecký posudok z odboru cestná doprava). O spolu zavinení poškodeného píšeme viac v článku Zavinenie poškodeného, forma zavinenia a aplikačná prax. Skúmanie spolu zavinenia inej osoby na vzniku škody v civilnom konaní nie je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR. Tieto závery potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, spisová značka 25 Cdo 818/2004. Podľa Najvyššieho súdu ČR rozhodnutie, ktorým bol páchateľ trestného činu uznaný za vinného neznamená, že škoda boa spôsobená výlučne jeho zavinením. Pokiaľ sa okrem páchateľa trestného činu na vzniku škody podieľalo aj konanie poškodeného, nie je súd v civilnom konaní o nároku na náhradu škody pri posudzovaní spolu zavinenia poškodeného viazaný výrokom o vine páchateľa. Viazanosť civilného súdu výrokom o náhrade škody v trestnom konaní Pokiaľ trestný súd zistí, že protiprávnym konaním páchateľa bola poškodenému spôsobená škoda v minimálnej výške, civilný súd je povinné takto zistené závery trestného súdu rešpektovať. Máme za to, že civilný súd je viazaný minimálnou výškou škody zistenou v trestnom konaní. To však neznamená, že civilný súd nemôže v rámci dokazovania zistiť vyššiu škodu než aká bola ustálená v trestnom konaní. Vo vzťahu k prevyšujúcej časti škody je civilný súd povinný vykonať dokazovanie The post Viazanosť civilného súdu rozhodnutím v trestnom konaní appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.
Posledné dôkazy v kauze vraždy prokurátorov a finále vraždy Jána Kuciaka Na špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa finišuje. Predsedníčka senátu vykonala posledné dôkazy vypočutím ďalších svedkov a obžalovaných. Na rade bol Dušan Kracina, Dag Dragič a
prejsť na článokŠkoda z hľadiska trestného práva Pojem škoda v trestnom práve je úzko spätý s pojmom poškodený. Ani jeden pojem nemôže existovať bez toho druhého. Nikdy nevznikne škoda bez toho, aby nevznikla konkrétnemu poškodenému. Ani osoba nemôže v trestnom konaní v
prejsť na článokDnes JUDr. Szabová predsedkyňa trestného senátu Špecializovaného trestného súdu vyhlásila rozsudok vo veci vraždy Jána Kuciaka a prípravy vraždy prokurátorov. Jej rozsudok bol pre mnohých prekvapením a neočakávaným. Vina sa v oboch prípadoch vzniesla na A
prejsť na článokAutentická nahrávka s vyhrážkami Petre Tótha Okresný súd v Nitre dnes odsúdil Petra Tótha za vyhrážky novinárke Jane Teleki. Súd mu vymeral trest vo výške 2 roky s odkladom na 2 roky. Peter Tóth sa voči rozhodnutiu súdu odvolal s tvrdením, že usvedčujúca
prejsť na článokRozhodnutie o vražde Jána Kuciaka a jeho zrušenie Keď Najvyšší súd SR senátom JUDr. Paludu svojim rozsudkom zo dňa 15.júna 2021 zrušil oslobodzujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu voči Mariánovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej vo veci vraždy Jána Ku
prejsť na článok