Autorkou článku je PharmDr. Lenka Bukviarová, zakladateľka osvetového projektu Web zdravej rodiny a Škola zdravia pre mamičky. Prostredníctvom článkov, videí i online kurzov informuje rodičov o starostlivosti o zdravie svojich detí a to vďaka prevencii a prirodzenej podpore imunity s využitím potenciálu vlastného tela a prírodnej liečby. Ak vás téma podpory detského zdravia, imunity a prevencie zaujíma viac, pozrite si Školu zdravia pre mamičky online kurz s návodom ako budovať imunitu u detí a ako im uľahčiť nielen nástup do kolektívu, ale poskytnúť im základy celoživotného zdravia. Ako prebieha vývoj mozgu Vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy ako celku u človeka začína už počas prenatálneho života plodu. Už v 3. mesiaci tehotenstva sa začína vývoj mozgovej kôry- nášho najvyššieho riadiaceho centra. Tento proces následne pokračuje niekoľko prvých rokov života a je kľúčový pre rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa a jeho inteligencie. Ešte predtým než si vysvetlíme ako môžeme my rodičia tento úžasný proces podporiť, pozrime sa na vývoj centrálnej nervovej sústavy bližšie aj z anatomického hľadiska. Vývoj a dozrievanie mozgu je totiž veľmi zložitý a komplexný dej – navyše plný biologických a chemických zmien. „Nasleduj svoje srdce, ale nezabudni si so sebou zobrať aj svoj mozog.“ Alfred Adler Počas dozrievania nervového systému dochádza k rastu počtu i veľkosti rôznych nervových štruktúr. V prvom rade hovoríme o raste nervových buniek – neurónov, ktoré sú základnými stavebnými aj funkčnými jednotkami nervového systému. Ďalej dochádza k rastu tzv. neuroglií alebo gliových buniek. Tieto bunky sú „podpornými“ nervovými bunkami a spolu s neurónmi tvoria nervové tkanivo, ktoré tvorí náš nervový systém. Aby nervové bunky mohli medzi sebou „komunikovať,“ vytvárajú sa medzi nimi vzájomné spojenia, tzv. synapsy. Práve oni umožňujú prenos nervových impulzov a podnetov, ktoré my vnímame ako informácie. Dôležitým procesom je aj myelinizácia mozgu. Ide o tvorbu tzv. myelínových pošiev okolo nervových vlákien, ktoré sú nepostrádateľné pre správne fungovanie mozgu. U človeka začína ich vývoj už v 20. týždni embryonálneho vývoja. Ďalším významným procesom je gyrifikácia. Ide o embryonálny proces, pri ktorom dochádza k tvorbe mozgových gyrov – závitov. U človeka začína v 22. týždni a končí v 40. týždni vnútromaternicového vývinu. V tomto čase už počet závitov a zárezov zodpovedá dospelému mozgu. Počet neurónov v mozgu dospelého človeka sa odhaduje na 50 miliárd a počet synapsií (spojení medzi nimi) až na milión miliard. Zaujímavosťou je, že nervové bunky sa počas nášho života nedelia a teda (zatiaľ) nie je možné nahradiť staré neuróny novými. Je zrejmé, že vývoj detského mozgu prebieha v určitých štádiách, ktorých prekonanie znamená pokrok – novú zručnosť alebo vyššiu úroveň samostatnosti. V 1. roku života dieťaťa neustále sledujeme zmeny psychomotorického vývoja. Dieťa sa z ležiaceho bábätka vďaka zdokonaľovaniu mozgu mení na samostatnú bytosť. Pokroky vidíme v jeho zlepšujúcej sa motorike, v rozvoji reči, vnímaní okolia a seba samého. Ktoré faktory vplývajú na vývoj mozgu dieťaťa? Na túto otázku sa môžeme pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Stále viac sa ukazuje, že vývoj dieťaťa vo veľkej miere ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastá a jeho najbližší. Láskyplná výchova a bezpečné prostredie pre rast prináša deťom do budúceho života výborné komunikačné schopnosti, psychickú vyrovnanosť a lepšie zvládanie stresu (zdroj Child Trends org.) Nemenej dôležité ako prostredie sú aj každodenné návyky, ktoré by sme sa ako rodičia mali snažiť denno-denne formovať. V prvom rade je potrebné klásť dôraz na dostatok spánku, počas ktorého sa organizmus vyvíja. Dôležitou je aj správna skladba výživy so zastúpením všetkých potrebných makroživín (tukov, cukrov, bielkovín) a mikroživín (vitamíny a minerály). Pre zdravý vývoj je veľmi potrebný aj pobyt vonku, ktorý preukázateľne zlepšuje kognitívne schopnosti dieťaťa. Niektoré škôlky v zahraničí podľa tohto modelu dokonca zaviedli pooobedňajší spánok vonku. Už po niekoľkých týždňoch bolo možné u detí pozorovať nielen zlepšenie pamäte a pozornosti, ale dokonca aj lepšiu obranyschopnosť v podobe zníženia počtu absencií škôlkarov (zdroj). Z pohľadu vedy a teda medicíny založenej na dôkazoch (EBM) existujú substancie, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť vývoj mozgu. Zaraďujeme sem niektoré probiotické kmene a omega 3 mastné kyseliny, na ktoré sa v tomto článku pozrieme zblízka. Omega 3 mastné kyseliny a rybí olej Medzi omega 3 mastné kyseliny zaraďujeme najmä EPA (kyselina eikosapentaénová) a DHA (kyselina dokozahexaénová). Nájdeme ich hlavne v rybom oleji, ktorého zdrojom sú tučné ryby zo studených morí ako napríklad losos, makrela, sardinka, sleď, ale aj v niektorých morských riasach a planktóne. K omega 3 mastným kyselinám patrí aj ALA (kyselina alfalinolénová), ktorú nájdeme v semienkach (napr. konopné, ľanové), orechoch (napr. vlašské) alebo olejoch z nich. Faktom je, že tieto látky majú (mnohými odbornými štúdiami preukázaný) pozitívny vplyv na zdravie človeka od bábätiek až po seniorov- či už hovoríme o kardiovaskulárnom systéme, nervovom systéme, zraku, alergických ochoreniach, astme atď. Pre zaistenie dostatočného množstva omega 3 mastných kyselín sa bežne doporučuje konzumovať kvalitné ryby 2-3 x týždenne, čo je však u nás Slovákov málo vídané. Vhodnou alternatívou je preto užívanie vysokokvalitného rybieho oleja formou výživového doplnku . Doporučiť môžem najmä značku Zinzino, kde je rybí olej kombinovaný s polyfenolmi, vďaka ktorým omega 3 nezoxiduje a na cieľové miesta sa dostáva v pôvodnej chemickej forme, ktorá je vysoko účinná. Úloha omega 3 mastných kyselín vo vývoji mozgu, rozvoji kognitívnych schopností a liečbe porúch pozornosti Príjem omega 3 mastných kyselín počas tehotenstva má skutočne veľmi pozitívny vplyv na vývoj nervového systému, najmä kognitívnych schopností, IQ atď. Zo štúdie, ktorá porovnávala suplementáciu omega 3 a omega 6 mastnými kyselinami vyplynulo, že deti, ktorých matky užívali omega 3 mastné kyseliny počas tehotenstva a dojčenia mali vo veku 4 rokov zreteľne lepšie rozumové schopnosti, vrátane neverbálnych prejavov. Dostatok omega 3 mastných kyselín je rovnako kľúčový v ranej výžive dojčiat i starších detí, nielen čo sa týka vývoja mozgu. Podľa uskutočnenej štúdie mali deti vo veku 6 -12 mesiacov, ktoré boli suplementované rybím olejom preukázateľne lepšie zrakové schopnosti. U 9-12 mesačných detí došlo k pozitívnemu ovplyvneniu kognitívnych (rozumových) funkcií a zlepšeniu pozornosti. V prípade 4 ročných detí, ktoré užívali 400mg DHA 4 mesiace sa dokázalo zlepšenie slovnej zásoby. V tejto vekovej skupine takisto došlo k rozvoju sociálnych a komunikačných zručností (zdroj). Urýchli užívanie omega 3 mastných kyselín rozvoj reči ako akej? V súčasnosti nemôžeme s určitosťou povedať, že by suplementácia omega 3 mastnými kyselinami znamenala, že vďaka nej začne dieťa skôr hovoriť (zdroj). Z dostupných štúdií sa však dá s určitosťou vyvodiť, že tieto látky majú výrazný vplyv na rozvoj reči u starších detí, čo je dané rozvojom kognitívnych funkcií. Istým faktom stále ostáva, že DHA je dôležitou súčasťou nervového tkaniva a jej dostatočný príjem je pre zdravý rast mozgu absolútne kľúčový. DHA a ADHD? Nedostatok omega 3 matných kyselín, najmä DHA vo výžive môže podľa niektorých štúdií viesť k poruchám pozornosti, učenia a zhoršenia pamäti u detí a dospelých. To potvrdzuje aj štúdia, v ktorej sa omega 3 mastné kyseliny skúšali v liečbe 7-12 ročných detí s poruchami pozornosti a ADHD. Vďaka suplementácii omega 3 mastnými kyselinami došlo k zlepšeniu ich stavu (zdroj), následkom čoho bolo možné znížiť dávky syntetických liekov alebo ich vysadiť úplne. Kto by mal užívať kvalitný rybí olej? Nebojím sa tvrdiť, že my všetci- deti, tehotné ženy, dospelí aj seniori. Zjednodušene sa dá povedať, že ich potrebujeme počas celého nášho života- či už pre správne fungovanie srdca a ciev, imunitu, zrak, zdravie nervového systému a prevenciu alergických a možno aj niektorých autoimunitných ochorení. Skutočne významným ukazovateľom nášho zdravotného stavu je však pomer protizápalových omega 3 a prozápalových omega 6 mastných kyselín, ktorý by mal byť optimálne aspoň 1:3. Ak však omega 3 cielene nedopĺňame, ľahko sa dostaneme k tomu, že omega 6 mastné kyseliny v našej strave vysoko prevažujú, čo môže mať za následok vznik zápalu a mnohých civilizačných ochorení. Práve preto môžem kvalitný a vysokočistený rybí olej doporučiť v každom veku a takmer v akomkoľvek zdravotnom stave. PharmDr. Lenka Bukviarová Príspevok Vývoj mozgu a kognitívnych schopností u detí a možnosti ako ho bezpečne a prirodzene podporiť je zobrazený ako prvý na Jazykovko.
Pri deťoch má ich rast na starosť tzv. rastový hormón, ktorý je tvorený v mozgu a prispieva tak k rastu kostí do dĺžky, ako aj k ich zretiu. Pre jeho tvorbu je veľmi dôležitý spánok. Aké matrace sú vhodné pre deti? Ako vybrať matrac pre bábätko? Deti rast
prejsť na článokVýber správneho matraca pre deti je kľúčový pre ich pohodlie, správny vývoj chrbtice a kvalitný spánok. Detské telo sa nachádza v aktívnom procese rastu, a preto je dôležité, aby matrac poskytoval dostatočnú podporu a bol prispôsobený ich špecifickým potr
prejsť na článokNapriek potravinovým škandálom sa stalo nakupovanie v hypermarketoch štandardom. Nakupujeme tam potraviny aj pre tých najzraniteľnejších – pre naše deti. Sú potraviny z hypermarketov pre naše deti skutočne bezpečné?
prejsť na článokVo Vianočnom projekte 2019: Auto tolerancie Nadácie Volkswagen získalo Centrum pre deti a rodiny Jesenské finančný dar. Naše deti sa v roku 2019 zapojili do Vianočného projektu Nadácie Volkswagen. Cieľom projektu bolo motivovať deti k aktivite a kreativit
prejsť na článokZamýšľate sa nad tým, ako naučiť svoje deti jesť zdravo? Ako ich prirodzene viesť k zdravým stravovacím návykom? Na nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať pár rád a tipov.
prejsť na článok