Cyril Northcote Parkinson – človek, ktorého meno skúsenému lean-akovi či six sigma-ákovi nič nehovorí. Bol to historik a spisovateľ, ktorý svetu daroval svoje vedecké dielo, hoci ho označujú za “pseudo”, pod názvom “Parkinsons Law: The Pursuit of Progress”. V češtine ste sa s touto knihou mohli stretnúť pod názvom “Zákony profesora Parkinsona” alebo “Zákony profesora Parkinsona: Jízlivé nesmysly byrokracie”. Táto tenučká knižka sa objavila po prvý raz na policiach vo vzdialenom roku 1957. Ale prisahám, že všetko čo obsahuje platí až dodnes. A pravdepodobne bude platiť aj ďalších 50-70 rokov ak nie viac. Ani si neviem predstaviť, kto dokáže napísať niečo čo by tak dobre a s humorom popisovalo skryté problémy manažmentu podnikov. Ba viac. Profesor Parkinson to nie len zaregistroval a vymenoval. On to preskúmal a pridal skoro ku každému problému jeho matematický výraz. Všetky vzorce, samozrejme, sú podporené dlhými experimentmi a dôkladným zberom dát. Ktoré z knihy boli odstránené za účelom skrátenia obsahu. Nuž… ak by pán Parkinson vedel o Six Sigm-e trošku viac, určite by v nej nechal výsledky testu hypotéz. Dole uvediem všetky zákony profesora Parkinsona, ale musíte si uvedomiť že táto kniha má veľa vydaní, vo viacerých jazykoch, kopu krát bola doplnená atď. Preto sa zoznam môže líšiť. V niektorých knihách bude tých zákonov viacej, v iných – menej. Tak isto nemusí sedieť ani poradie. Ale to vôbec nie je dôležité. “Zákony profesora Parkinsona” sa dajú čítať v ľubovoľnom poradí a dokonca v ľubovoľnom počte. Môžete knihu otvoriť a začať od začiatku. Môžete začať od konca. Môžete začať odznova. A ja sa ani nebojím niečo prezradiť. Knihu sa potom stále dá čítať zo záujmom a dobrou náladou. Zoznam zákonov: 1. Parkinsonov prví zákon (narastajúca pyramída)2. O voľbách, hlasovaní atď.3. Vysoké financie alebo bod miznúceho záujmu4. Predsedovia a rady alebo koeficient neschopnosti5. Užší výber alebo kádrová politika6. Plány a projekty7. Vzorec pre koktailovú party8. Nesvistitida (v origináli je to Injelititis)9. Packard pre otroka10. Dôchodková otázka alebo vek vhodný pre odchod do dôchodkuVerdiktZáverečné hodnotenie 1. Parkinsonov prví zákon (narastajúca pyramída) “Každá práca trvá tak dlho, koľko čašu na ňu máme”. Tento zákon bol sformulovaný a publikovaný ešte samotnou knihou. Vysvetlenie asi nepotrebuje. Ale autor pridáva ešte pár z toho vyplývajúcich perličiek: Úradník (alebo manažér) zväčšuje počty podriadených, ale nie súperov.“Hneď ako sú prijatí zamestnanci E, F, G a H, povýšenie pána A je prakticky zabezpečené”. “Človek ktorý sleduje prácu verejnej inštitúcie dostatočne dlho zaregistruje, že úradníci sú náchylný na množenie”. Úradníci (alebo manažéri) pracujú pre iných úradníkov (alebo manažérov).“Časová náročnosť práce (najmä tej papierovej) je pružná. Tým pádom medzi množstvom práce, ktorá má byť vykonaná a počtom osôb, ktoré ju vykonávajú, nemusí byť žiaden vzťah alebo len veľmi chabý vzťah”. 2. O voľbách, hlasovaní atď. V tejto kapitole autor odhalí pravdu o voľbách, hlasovaní a slobodnej vôli. Príklady samozrejme berie z politiky, hlasovania za nové zákony a zmeny do existujúcich. Ak má autor pravdu, a táto kapitola nenechá žiadne pochybnosti o vedeckom charaktere jeho pozorovaní, tak je lepšie sa hlasovaniu vyhnúť. Aspoň v tých prípadoch keď chcete mať objektívne dáta, používať metódy štíhlej výroby a nástroje Six Sigma. Alebo: Ak maľujete s tímom Išikawa diagram, tak nezisťujte príčiny chýb hlasovaním. Ak “rybička” neodpovedala čo skúmať ďalej a potrebujete hlasovať, tak asi niečo robíte zle. Ak robíte s tímom FMEA, tak pre stanovenie veličín pre S, O a D nepotrebujete hlasovanie. Snažte sa použiť nejaké objektívne hodnoty. Príklady sú v štandardoch vo forme tabuliek. Analýza rizík, výber tých najprioritnejších projektov pre podnik… jednoducho sa vyhnite hlasovaniu. 3. Vysoké financie alebo bod miznúceho záujmu “Vo vysokých financiách pracujú dva typy ľudí: tí, ktorí majú obrovitánske bohatstvo, a tí, kotrí nemajú nič. Pre milionára je milión libier skutočný, hmatateľný a celkom pochopiteľný. Pre pracovníka z odboru matematiky alebo docenta ekonomických vied je milión libier rovnako imaginárny ako aj tisíc, lebo nič z toho v živote nevidel. Na svete je však plno ľudí ktorí spadajú doprostred medzi tieto kategórie a nevedia síce nič o miliónoch ale sú zvyknutý myslieť v tisícoch. Z nich pochádza väčšina finančných komisií. Výsledkom toho je často pozorovaný ale ešte malo preskúmaný zákon triviálnych čísel. V skratke by sa dalo povedať, že čas venovaný ktorémukoľvek bodu agendy, je nepriamo úmerný peňažnej čiastke o ktorú sa jedná”. Celá kapitola je zhrnutá v prvom odseku. Ale o to je potom zaujímavejšie čítať ďalej. A tie príklady s reaktorom a stodolou… 4. Predsedovia a rady alebo koeficient neschopnosti Rada, ministerstvo, kabinet, komora… alebo aj manažérsky tím . Toto všetko sú najdôležitejšie časti vlády rôznych krajín ale aj podnikov či iných organizácii. Každý z nich prechádza cez niekoľko životných štádií: zakoreňuje sa, rastie, kvitne, vädne a odumiera a z jeho semien zase rastú ďalšie výbory. Čím viac sa zvyšuje počet členov (predsedov, manažérov) tým sa znižuje schopnosť niečo riešiť. Koeficient neschopnosti alebo počet členov, pri ktorom efektívna práca výboru začína byť nemožná, vypočítame pomocou formulky: kde p – priemerný počet skutočne prítomných členov; v – počet členov ovplyvnených vonkajšími skupinami; w – priemerný vek člena; r – najväčšia vzdialenosť v centimetroch medzi dvoma členmi sediacimi čo najďalej od seba; l – počet rokov od založenia výboru; t – trpezlivosť predsedu meraná podľa Peabodyho škály; d – primárny krvný tlak troch najstarších členov meraný krátko pred začiatkom schôdzky. Vzorec bol viackrát overený, potvrdený prostredníctvom experimentov a nenecháva priestor pre pochybnosti. Ale autor taktiež podotýka, že výsledok sa môže od reálneho trochu líšiť. A to preto, že sa nepočítalo s viacerými faktormi. Ako napríklad rozmer a tvar stola. 5. Užší výber alebo kádrová politika Bez ohľadu na názov, tento zákon nemá nič spoločné s výberom kandidátov alebo recruitingom. Skôr ide o proces inzerovania. Podotýkam ale, že považovať inzerovanie nového pracovného miesta za prvý krok procesu recruitingu je veľmi rozumné. A cieliť na to aby inzerát fungoval ako pohovor je aj veľmi lean-ové. “Treba uvažovať, že dokonalý inzerát vyvolá len jedinú odpoveď a to iba od vhodného kandidáta. Začneme s čo najpresnejším príkladom: “Hľadá sa akrobat schopný chodiť po lane vo výške 70m nad horiacim plameňom. Dva krát za večer, v sobotu – trikrát. Plat 25 libier týždenne. Žiaden dôchodok či náhrada mzdy v prípade úrazu. Prihláste sa osobne v cirkuse “Divoká mačka” medzi 9 a 10 hodinou”. Dlhý úvod do tejto kapitoly popisuje dva spôsoby pohovorov: britský (založený na rozhovore) a čínsky (založený na výsledkoch písomných skúšok). “Oba si zaslúžia poctivý rozbor už z toho dôvodu, že priniesli oveľa viac výhod, než škody”. Myslím si, že ak sa spýtate Google, tak zistíte, že táto kapitola je najvyhľadávanejšia. Jednoznačne sa oplatí ju prečítať. 6. Plány a projekty Najzaujímavejšia kapitola, v ktorej autor tvrdí že čím lepšiu budovu podnik má, tým bližšie je ku svojmu koncu. Zdá sa to celkom smiešne, ale podobný záver nájdeme aj v knihe Jima Collinsa “Good to Great”. Kostol Sv. Petra v Ríme, Palác Spoločnosti Národov (League of Nations), a teraz už aj budova OSN, palác vo Versailles… Všetky podložené historické fakty nespochybňujú tvrdenie autora. “Každý, kto študuje spoločenské inštitúcie, vie obvykle merítka, podľa ktorých je možné odhadnúť, ako je kto dôležitý. Počet dverí, ktorými je nutné prejsť, počet osobných tajomníkov a počet telefónnych prístrojov – tieto tri veličiny spolu s výškou koberca (udávanou v centimetroch), to sú ukazovatele, na ktoré sa môžeme spoľahnúť takmer na celom svete. Menej známe je, že podobné merítka možno použiť, ale obrátene, na celé podniky, organizácie a iné inštitúcie”. Historické skutočnosti na ktoré autor poukazuje v tejto kapitole sú fakt zaujímavé. Aj s tým záverom autora celkom súhlasím. Ale tá výška koberca v centimetroch To je fakt taká sranda! Taká pravdivá. 7. Vzorec pre koktailovú párty Podľa autora sa dá popísať vzorcom aj koktailová párty. Ten vzorec nehovorí aké drinky podávať alebo ako ich miešať, ale to, ako na párty nájsť ozaj dôležitých ľudí. Sledujte: “Rozdeľte miestnosť, v ktorej sa koná párty, na rovnaké kocky a označte ich koordináty. Písmenami od A do F zľava doprava, a číslami od 1 do 8 od vchodu ku koncu sály. Začiatok párty označíme ako čas H. Dĺžka párty je obvykle H + 140 minút. Tie najdôležitejšie osoby sa zhromaždia v kocke E7 medzi H+75 a H + 90. Uprostred kocky sa bude nachádzať tá najdôležitejšia osoba”. Zaujímavé pozorovanie. Ak sa chcete dozvedieť ako na to autor prišiel, tak rozhodne nevynechajte túto kapitolu. Mne osobne sa ale viac páčil záver o tom ako sa obsadzujú stoly v reštaurácii: “Najprv sa obsadzujú stoly pri ľavej stene, potom pri zadnej stene, potom pri pravej stene a potom hladní návštevníci nechtiac obsadzujú stoly uprostred reštaurácie. Keďže sedieť v strede nikto nechce, niekedy ten stred nechajú voľný na tancovanie. Samozrejme okolité záležitosti to môžu ovplyvniť a zmeniť. Napríklad, pekný výhľad môže ťahať návštevníkov iným smerom. Ale ak nič také nie je, tak sa bude reštaurácia napĺňať presne tak ako sme to popísali hore: zľava doprava. Odpor ku stredu je v nás hlboko zakorenený prehistorických čias. Pri vstupe do cudzej jaskyne človek nevedel čo na neho čaká. V najhoršom prípade chcel mať stenu za chrbtom a jasný smer obrany. Uprostred jaskyne teda mohol byť napadnutý z hociktorej strany. Tak sa pohyboval popri stene s vrčaním a palicou v ruke. Človek moderný, ako vidíme, sa správa veľmi podobne. Akurát vrčí tichšie a nemá palicu”. 8. Nesvistitída (v origináli je to Injelititis) Nesvistitída – je smrteľná choroba túžby podradnosti, ktorá sa prejavuje veľmi zaujímavo. “Ukazuje sa že nemoc je od samého počiatku pacientom priamo podporovaná…”. Organizmus (v tomto prípade podnik alebo iná organizácia) sa vôbec tejto chorobe nebráni. “K agónii umierajúcej inštitúcie dochádza totiž v dôsledku cieľavedomého a dlhodobo trvajúceho úsilia všetkých pracovníkov…”. Profesor Parkinson zistil že choroba má tri etapy: Primárny alebo idiomatický nesvist. Symptóm: výskyt jedinca, s vysokou koncentráciou neschopnosti a závisti (odtiaľ pochádza aj názov: NESchopnosť a záVIST), ktorý po neúspechu vo vlastnom oddelení neustále rieši záležitosti iných oddelení a tvrdohlavo sa snaží dosiahnuť vedúcu pozíciu. “Pokročilé alebo sekundárne štádium choroby je dosiahnuté akonáhle nakazený jedinec získa úplné alebo čiastočné vedúce postavenie. V mnohých prípadoch sa toto štádium dosahuje bez predchádzajúcej primárnej štúdie, a to tam, kde takýto jedinec nastúpi do organizácie priamo na vedúcu rolu”. “Tretia alebo terciárna fáza choroby nastáva vtedy, kedy sa v celej organizácii zhora dolu nenájde už ani iskra inteligencie. Potom nastáva komatózny stav”. Ako tieto etapy rozoznať? Ak sa organizácia nechystá dosiahnuť niečo dôležité, podceňuje svoje schopnosti, a tušia to aj samotní zamestnanci, tak sme v prvej etape. V druhej etape sa to tušenie zmení na úplnú spokojnosť, a potom v tretej – na úplnú apatiu. Autor to veľmi pekne ilustroval: “Sme pravom hrdý na našu závodnú jedáleň. Ako to len ten vedúci dokáže, dávať také dobré obedy za takú nízku cenu. Ešte že ho máme!” Toto vyhlásenie počuť pri stole so špinavou handrou a nad tanierom nejakej nepoživateľnej hmoty; tekutinu ktorá sa vydáva za kávu, stačí ovoňať aby nám prišlo zle”. Alebo aj takto: “Ak sú steny (jedálne) namaľované do tmavo-hnedo-zelenej, a záclony sú červené alebo žiadne, ak tam nie sú žiadne kvetiny, ak sú v polievke krúpy (s alebo bez múch), ak jedálniček obsahuje iba sekanú a puding, a ak vedúci zamestnanci sú stým v pohode, tak ide o nesvistitídu. Samoľúba dosiahla tej úrovne, pri ktorej sa už ani stravovanie nelíši od svinstva”. Aká terapia a liečba sa odporúča? Pri prvej etape stačí malá dávka netolerancie. Tá obsahuje také zložky ako “ani to najlepšie nie je dostatočne dobré” a “žiadnu výhovorku neuznávam”. Treba si ale uvedomiť že netolerancia je návykový liek a pri častom používaní môže spôsobiť následky porovnateľné so samotnou chorobou. Bezpečnejšími liekmi môžu byť “výsmech” a rôznorodé vitamíny disciplinárneho charakteru. Druhá etapa nemoci vyžaduje chirurgickú operáciu v dôsledku ktorej sa nakazená časť odstraňuje pri simultánnej transfúzii čerstvej krvi. Tretia etapa už nedáva príležitosť pre žiaden zásah. “Inštitúcia je prakticky mŕtva. Môže síce byť znovu založená, ale jedine pod iným menom, na inom mieste a s úplne inými pracovníkmi. Po dôkladnej karanténe musí nastať drsná dezinfekcia. Infikovaní pracovníci majú byť poslaní do nepriateľských organizácií s čo najlepšími referenciami. Všetko vybavenie a dokumentácia majú byť zničené. Pokiaľ sa rozhoduje o budove, tak najlepšie je poistiť a zapáliť ju. Len ak vidíme na mieste bývalej organizácie zhorené pole, môžeme si byť istý že bacil bol zdolaný”. 9. Packard pre otroka V tejto kapitole profesor Parkinson vysvetľuje fenomén čínskeho kuli (nízko plateného robotníka), žijúceho skromne až na ten Packard (alebo BMW), čo parkuje pri starej drevenici. Kuli opustí svoju drevenú chatrč a presťahuje sa do pekného domu za vysokým plotom a zlým psom-strážcom, až keď hodnota toho čo pýtajú vydierači presiahne náklady na udržiavanie toho psa. Autor toto nazýva prekonaním psej bariéry a tvrdí že jeho tímom sa podarilo zistiť aj presnú výšku tej bariéry. A to dlhým zberom dát v Gembe a niekoľkými roztrhanými nohavicami. Dokonca sa podarilo zistiť nielen rozptyl ale aj koreláciu medzi tým čo pýtajú vydierači a tým čo má kuli vo vačku. Analýza dokázala, že po dosiahnutí nejakej sumy vo vačku, kuli získava imunitu voči vydieračom. Po tom čo toto dosiahne, sa už nesnaží skrývať svoje bohatstvo. No kto by pochopil tých čínskych kuli? 10. Dôchodková otázka alebo vek vhodný pre odchod do dôchodku Človek ktorý je na svojej pozícii príliš dlho, brzdí rozvoj podriadených. Tak ako donútiť takého jedinca aby odišiel do dôchodku aj keď je ešte schopný robiť svoju prácu? “V starých časoch bolo zvykom, že riaditelia začínali na schôdzach iba pohybovať perami bez vydania hlásku a ostatní kývaním hlavy dávali najavo, že počujú čo hovorí, a tak predsedu presvedčili, že je hluchý. Dnes však existuje moderná technika, ktorá je účinnejšia a spoľahlivejšia. Táto metóda spočíva prevažne v cestovaní lietadlom a vyplňovaní formulárov. Výskumy ukázali, že psychická vyčerpanosť ktorá je znakom moderného života je produktom týchto dvoch činností. Vysoký náčelník, ktorý si užije oboje, začne veľmi rýchlo rozmýšľať o dôchodku”. Okrem premýšľania o veku odchodu do dôchodku, táto kapitola dosť podrobne rozoberá spôsob generovania nezmyselných formulárov. Pre lean-aka to bude veľmi zaujímavé. Tento spôsob treba preskúmať a snažiť sa mu vyhýbať. “Umenie zostavovať formuláre pre vypĺňanie sa skladá z troch prvkov: 1) nejasnosť, 2) nedostatok priestoru na odpoveď a 3) čo najťažšie tresty za nesprávne vyplnenie”. Verdikt V každom vtipe, je vtipná iba malá časť. Ostatné je čistá pravda. Ani neviem ako sa autorovi podarilo rozpoznať smutnú pravdu zo života podnikov a tak vtipne ju podať, ale to čo sa zrodilo sa jednoznačne oplatí prečítať. Ani jedna minúta venovaná tejto knihe nebude plytvaním. Pri písaní tohto článku som sa pozrel aj na iné recenzie. Na jednej webovej stránke som našiel približne toto: “Kniha je veľmi stará, viacero zákonov už zastaralo a v našich časoch už neplatia. Strata času pre manažérov”. Citát nie je presný, ale myšlienka sa dá uchopiť. Môj pohľad – je to v skutočnosti naopak. Táto kniha je aktuálna, hodí sa najmä pre manažérov a najmä teraz. Spôsob podania a slovosled môže niesť znaky minulého storočia, ale nie myšlienky či závery. Tie stále platia a budú platiť ešte dlho. Jediné na čo sa táto kniha nehodí je nočné čítanie. Ak čítate pred spánkom, tak sa pravdepodobne chcete upokojiť, vyhodiť pracovné veci z hlavy a pripraviť sa na pokojnú noc. Veľa kníh sa na to hodí, ale nie “Zákony profesora Parkinsona”. Táto kniha zabáva, povzbudzuje a nabíja radšej sa jej pred spánkom vyhýbajte. Verte tomu, mám osobné skúsenosti. Záverečné hodnotenie: Cena / výkon A B C D E F Spôsob podania a ľahkosť čítania A B C D E F Pre koho sa táto kniha hodí? – pre začiatočníkov – pre pokročilých! – pre fajnšmekerov Záverečné hodnotenie: ako na to? The post Zákony profesora Parkinsona a iné choroby manažmentu appeared first on .
CBD má mnoho využití. Jedným z nich je aj jeho využitie pri liečbe Parkinsonovej choroby. Čo je však Parkinsonova choroba? Ide o dlhodobú poruchu centrálneho nervového systému. Choroba sa prejavuje postupne, a to najmä na pohybovom aparáte jedinca. Aké sú
prejsť na článokKaždý rok o takomto čase sa skloňujú alergie. Majú svoju sezónu a rastú medzimesačne aj medziročne. Rastie aj počet infekčných ochorení, ako je piata, šiesta a siedma choroba u detí a mladých ľudí. Čo robiť, ako si posilniť imunitu a aké choroby sa skrýva
prejsť na článokCBD a najmä výrobok CBD olej, vám môže pomôcť aj s liečbou Alzheimerovej choroby. Počet pacientov s týmto ochorením stále stúpa. Alzheimerova choroba je najčastejšie sa vyskytujúcou demenciou. Často zabúdate? Je dokázané, že Alzheimer začína ešte roky pre
prejsť na článokV pondelok 26. júna 2023 sa v priestoroch Auly Jozefa Matúša konali promócie historicky prvých absolventov Inštitútu manažmentu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Viac ako 40 mladých ľudí si počas slávnostného akademického obradu prevzalo diplomy, p
Jerguš Tesák pôsobil v Správe národného parku Muránska planina, spolupracoval s WWF Svetovým fondom na ochranu prírody. Momentálne na voľnej nohe spolupracuje s organizáciou Lesmír, monitoruje sovy a dravce a zameriava sa na rozvoj prírodného turizmu na S
prejsť na článok