Romantický zámok plný tajomných príbehov. Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku.
Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádza
Gróf Ján Pálfi (Pálffy, 1829 – 1908), príslušník vysokej aristokracie, žil život šľachtica typický i netypický pre obdobie druhej polovice 19. storočia. Spravoval veľký rodinný majetok, hospodárením ho zveľaďoval, lebo mu prinášal prostriedky potrebné na
Od čias stredoveku patrila funkcia hradného kastelána k dôležitým a váženým. Kastelán v čase neprítomnosti majiteľa hradu a v jeho mene spravoval a zabezpečoval fungovanie samotnej stavby i jej hospodárskeho zázemia, riadil ostatných zamestnancov, dokonca
Peter Serge Butko je divadelný, televízny a filmový režisér a producent. Rodák z Prievidze vyštudoval divadelnú fakultu JAMU v Brne. Od roku 1992 žije v Česku, v posledných rokoch pôsobí prevažne v krajinách západného Balkánu a Latinskej Ameriky. K jeho m
Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádza
Vstupenky do Slovenského národného múzea Múzea Bojnice si môžu návštevníci zakúpiť i vopred prostredníctvom online predpredaja. Predpredaj vstupeniek je súčasťou zvyšovania návštevníckeho komfortu. Múzeum prináša prostredníctvom tejto služby možnosť nap
19. storočie charakterizujú veľké spoločenské zmeny v Európe i celom svete. Diela zo zbierok SNM – Múzea Bojnice ho približujú optikou umeleckej produkcie portrétu, ktorého vývoj a rozmanitosť sú tu aspoň sčasti zmapované. Portréty zachytávajú okrem fyzi
Terajšia neogotická podoba Bojnického zámku pochádza z rokov 1889 – 1910. Veľkolepou prestavbou pôvodného hradu na zámok vznikla výrazná architektonická dominanta celého bližšieho i širšieho okolia. Zámok zároveň dostal nové obytné priestory vo vežiach a
Plán posledného šľachtického majiteľa grófa Jána Pálffyho (1829 – 1908) prestavať nevzhľadný Bojnický hrad a zhmotniť tak vidinu na rozprávkový sen pochádza z roku 1888. Zámerom grófa bolo nielen zdôrazniť starobylosť jeho rodu ale zároveň zanechať pre bu
Výzdoba veľkej skrine (UH 228, obr.) zaiste vznikla na základe požiadavky grófa Pálffyho, pretože má zvláštnu heraldickú výzdobu. Na fasáde skrine sú umiestnené nebeské personifikované telesá – slnko, mesiac a dva erby. Prvý erb s pravošikmo delenou hviez