#2: O vode v Afrike s Magdalénou Vaculčiakovou

Share on facebook Facebook Share on google Google+ Share on twitter Twitter Share on linkedin LinkedIn Magdaléna Vaculčiaková je novinárka na voľnej nohe a stojí za projektom Ženy, ktoré zostali. Tento dlhodobý, globálny multimediálny projekt sa zaoberá životmi žien, ktoré ovplyvňuje migrácia, hoci samé nemigrujú, a dáva im priestor vyjadriť sa k tejto téme. Magdaléna pochádza zo Zvolena, študovala v Brne. Posledné 4 roky však cestuje po svete. V rámci projektu Ženy, ktoré zostali cestovala so svojím priateľom Noelom aj po Senegale a Etiópii. Tieto krajiny si vybrali zámerne. Senegal je moslimská, stabilná krajina, Etiópia zasa nikdy nebola kolonizovaná. Napriek relatívne priaznivým životným podmienkam v obidvoch krajinách z nich ľudia migrujú a Magdaléna túžila pochopiť, prečo.Zistila, že v Etiópii i Senegale sú tiež veľké problémy ohľadom vody. V Etiópii panujú veľké suchá, ktoré ovplyvňujú na niekoľko rokov životy ľudí, v krajine prší menej a menej, populácie nemá prístup k bezpečnej vode. Väčšina populácie žije na odľahlých miestach, kde je veľmi náročné zaistiť infraštruktúru. Ľudia v Afrike sú veľmi spätí s miestom, kde sa narodili a neradi ich opúšťajú. Ako v Afrike rozmýšľajú o vode? V Senegale sa ⅔ obyvateľstva živí rybolovom alebo farmárčením. Pre farmárov je nedostatok vody veľkým problémom. Okrem sucha v poslednom čase stúpa hladina morí a podzemné zdroje riek sú slané – voda sa nedá použiť na polievanie rastlín. Magdaléna tiež bola svedkom, ako ľudia sami vodu znečisťujú – sypú odpadky do rieky. Uvedomujú si, že voda im chýba, ale zároveň si ju nevedia chrániť.V Senegale je vzdelávanie povinné a zadarmo, ale deti reálne do školy nechodia, pritom vzdelanosť ovplyvňuje aj ekogramotnosť. Je to začarovaný kruh. Pracuje tu veľmi malá časť populácie, pretože v krajine nie sú pracovné príležitosti. Deti nie sú motivované študovať, ale skôr migrovať a nájsť si prácu v rozvinutých krajinách. Celkovo ľudia v týchto krajinách narábajú s časom odlišne, ako sme zvyknutí v Európe. Magdaléna si pri cestovaní zvyčajne kupuje 5 alebo 10 litrovú fľašu vody, poprípade si na ubytovaní načapuje pitnú vodu z kanistra. Bežne zvykne platiť 20 – 50 centov za 20 litrov vody. Niekedy si s priateľom na cestách vodu filtrujú, v Afrike to však považujú za riskantné. Niečo také, ako dopĺňanie vody z kanistrov v Afrike nefunguje, našli tu iba fľašu s vodou o objeme 1, 5 l, ktorá stojí okolo 1 eura. S manažmentom vody v Afrike významne pomáha nezisková organizácia Life for chain – inštaluje veľké rezervoáre na vodu k domom ľudí, zbiera sa tam voda zo strechy v období dažďov, 5-členná rodina si za 3 mesiace obdobia dažďov nazbiera vodu na cca pol roka. V posledných rokoch však prší stále menej a menej. Filtre rezervoárov je treba udržiavať, to si musí zabezpečiť každá rodina sama. Ľudia v Afrike  si chodia bežne 2, 5 km po vodu – zvyčajne to robia ženy a dievčatá, niekde používajú aj somárov, ktorí nosia kanistre. Riešením nedostatku vody v Afrike by mohla byť pomoc ľuďom s ich každodennými problémami, ako si vodu zadovážiť. Ak je to možné, vykopať studňu v konkrétnej dedine, inštalovať rezervoáry na vodu a celkovo investovať do vzdelávania obyvateľov Afriky. Podľa Magdalény je vzdelanie kľúčovým faktorom pre zlepšenie podmienok miestnych ľudí. Magdaléna je zástankyňou tzv. udržateľného turizmu. Udržateľný turizmus znamená v zjednodušenom poňatí zodpovedný turizmus. Jeho cieľom je minimalizovať negatívny sociálny, ekonomický a environmentálny dopad na danú krajinu. Miestni ľudia nemajú často čo piť, a kvôli turistom sa míňa voda tak, aby dosiahli európskeho štandardu. Treba si zvážiť, či naším turizmom neprispievame k zvyšovaniu problémov s vodou v danej krajine. Ďalšie plány Magdaléna s priateľom plánujú, že z Thajska poletia do Indie pokračovať v projekte Ženy, ktoré zostali. Je to projekt pomalej žurnalistiky, to znamená, že so ženami aj bývajú a nejaký čas s nimi žijú, aby dokonale pochopili ich svet. V Európe sa chystajú navštíviť Rumunsko a Slovensko. Slovenky odchádzajú do Rakúska starať sa o seniorov, iné ženy zasa čakajú doma na mužov, ktorí chodia do zahraničia zarábať napríklad v stavebníctve. Kde sa o Magdaléne môžete dozvedieť viac? Kontaktné údaje na Magdalénu: www.magdalenavaculciakova.com Projekt Ženy, ktoré zostali nájdete na Facebooku a na Instagrame pod názvom Women who stay. Záverečná myšlienka: Zaujímajme sa viac o život okolo seba. Často sme pohoršení, potom prekvapení a neskôr sa pozeráme na krajinu očami ich obyvateľov a pochopíme, že inak to za daných podmienok ani byť nemôže. The post #2: O vode v Afrike s Magdalénou Vaculčiakovou appeared first on EcoPodcast.sk.

prejsť na článok

Slovák, ktorý v Afrike chránil ohrozené zvieratá pre pytliakmi

Chcete vedieť aké je to pomáhať rangerom bojovať proti pytliakom a chrániť ohrozené druhy zvierat?S Davidom Sowiňskim, prvým Slovákom ktorý pôsobil v Južnej Afrike a ako dobrovoľník sa priamo zapojil do misie Poaching Prevention Africa 2022, som sa rozprá

prejsť na článok

Ako možno pracovať s príbehom? (Magdaléna Poppelková)

Ako možno pracovať s príbehom? Ako pootvoriť kanál vlastnej fantázii?Spisovateľka Diana Mašlejová spolu s editorkou vydavateľstva Albatros –Magdalénou Poppelkovou vo workshope naživo vytvárajú príbeh, pričomMagdalénka prezrádza množstvo tajomstiev užitočn

prejsť na článok

Kôpor upokojuje a skvelo chutí

Ťažko povedať, odkiaľ presne kôpor pochádza. Niektoré zdroje totiž uvádzajú Áziu, iné Škandináviu. Kedysi sa však vo veľkom pestoval aj v Stredozemí, západnej Afrike alebo južnom Rusku. Funkciu dôležitej byliny plní už veľmi dlho. Spomínaný je v Biblii, s

prejsť na článok

Hrušky a ich vplyv na zdravie

Hrušky sú veľmi hodnotným, zdravým a chutným ovocím, ktoré sa pestuje takmer na celom svete. Hrušky sú pôvodne z Číny, ale udomácnili sa aj v Európe, severnej Afrike a Ázii. Hrušky majú veľmi veľa pozitívnych zdravotných účinkov na organizmus, preto je do

prejsť na článok

Kvôli chlórovanie máme v pitnej vode rakovinotvorné látky

Odporúčame zaujímavý článok denníka Hospodárske Noviny o tom, ako je to s vodou vo vodovodu. Čtěte zde. Článek Kvôli chlórovanie máme v pitnej vode rakovinotvorné látky se nejdříve objevil na FONTANA WATERCOOLERS.

prejsť na článok