„Čo povie teta, keď tu tak hysterizuješ?“ „Pozri, ako sa ti smeje to dievčatko. Dám ti takú facku, že až potom budeš mať dôvod na hystériu!“ A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. To všetko vyletí z úst rodičov deň čo deň doma, v škôlke, na ihrisku či v nákupnom centre. Obdobie vzdoru dieťaťa je náročným obdobím v živote celej rodiny. Ignorovať ho, označiť ho za hystériu, dieťa zaň trestať či objať? Vo veku dva, dva a pol roka si väčšina detí začína jasne uvedomovať, že sú samostatnými bytosťami oddelenými od matky a že majú vlastnú vôľu. Vďaka svojim skúsenostiam zisťujú, že dokážu ovplyvňovať svet a chcú tieto novozískané schopnosti posilniť. To je moment, keď rodinu zasiahne tzv. obdobie vzdoru dieťaťa. Priženie sa ako hurikán a zo strany rodičov si vyžaduje obrovskú dávku trpezlivosti a sily. Od trhania vlasov po upokojenieAká veľká koncentrácia a koľko šikovnosti sú potrebné napríklad na postavenie kociek stavebnice? Keď sa to dieťaťu konečne podarí, v nasledujúcom okamihu ju celú zbúra. Napätie môže u detí explodovať rôznymi spôsobmi: jedno sa hodí o zem, druhé buchne o zem hračku. Sú deti, ktoré vrieskajú, iné trhajú vlasy sebe či druhým. Repertoár je naozaj pestrý. Nás rodičov tieto scény zvyčajne veľmi nahnevajú a začneme okamžite konať – každý svojím spôsobom (niekto sa snaží čímsi upútať pozornosť dieťaťa, iný pofŕka drobca studenou vodou či dokonca naňho pustí studenú sprchu a nájdu sa aj takí, ktorí volia výprask).Obdobím vzdoru prevedie dieťa iba rodičTieto praktiky síce môžu zabrať, ale majú len chvíľkový efekt. Rozhodne nenaučia dieťa, ako má prejaviť svoje negatívne emócie prijateľným spôsobom. Samozrejme ani pre nás rodičov to nie je jednoduché: dostávame množstvo rád, čo robiť s „hysterickým deckom“ a ako hravo zvládnuť obdobie vzdoru dieťaťa. Žiaľ, nikto nám nedá univerzálny recept, ktorý by účinkoval na všetky deti a v každej situácii. Najdôležitejšie je si uvedomiť, že my sme tí, kto svoje dieťa najlepšie pozná, veď sme s ním v dennodennom kontakte. Nie je trest ako trestĎalšou veľmi dôležitou radou je, aby sme sa neuspokojili s tým, že problém iba označíme nálepkou „hystéria“. Musíme sa pokúsiť pochopiť danú situáciu: čo môjmu dieťaťu spôsobilo ťažkosti a ako mu viem pomôcť? V situácii, keď nie je možné s drobcom komunikovať, pretože srdcervúco plače a nepočuje, čo mu hovoríme, je vhodné zobrať ho za ruku a odviesť do detskej izby (menšie deti uložiť do postieľky). Pokojným hlasom ho poprosíme, aby tam zostalo, kým sa neupokojí. Niektoré deti to pochopia aj samé (najmä vo vyššom veku) a dobrovoľne odídu do svojej izby, pričom nezabudnú hlučne zabuchnúť dvere Svedčí to o tom, že nejde o trest, ale aj o výchovu k disciplíne a zároveň pomoc, pretože vlastná izba, vlastná posteľ sú pre dieťa symbolom bezpečia a upokojenia. Navyše v tomto priestore ľahko nájde niečo, čo upriami jeho pozornosť iným smerom. Vrúcne objatie či studená sprcha nestačiaOdborníci z oblasti detskej psychológie neodporúčajú metódu ignorovania „hystérie“ dieťaťa. Tým sa len podporí nežiadúci prejav správania, pretože dieťa sa bude opakovane snažiť, možno čoraz intenzívnejším spôsobom, aby zistilo, či mu konečne venujeme pozornosť. Ide o tzv. posúvanie hraníc, pokiaľ až si môže dovoliť zájsť. Je dôležité, aby sme neodmietali dieťa („Také hysterické decko neľúbim, nechcem ťa ani vidieť!“), ale konkrétne správanie.Najskôr dieťa upokojiť, potom poučiťExistujú deti, ktoré sa dajú upokojiť tak, že ich objímeme, pretože blízkosť matky (alebo otca) je viac než čokoľvek na svete a zároveň týmto gestom vyjadríme, že ho milujeme a rozumieme mu. A až následne, keď sa utíši, môžeme začať hovoriť aj o probléme, napríklad takto: „Chápem, že si teraz nahnevaný, pretože sa s tým autíčkom nemôžeš hrať. Ale teraz sa s ním hrá tvoj brat. Neskôr ho určite položí… Dieťa môžeme naučiť aj to, ako má vyjadriť svoje zlé pocity bez toho, aby ublížilo sebe či niekomu inému: „Môžeš sa hnevať, ale ani vtedy nesmieš nikoho udrieť. Ale ak naozaj musíš, tak udri do stola, snáď vtedy tvoja zlosť odletí! Alebo povedz dokelu.“Pozor na vlastné emócieObdobie vzdoru dieťaťa sa „ľavou zadnou“ zvládnuť nedá a nedá sa pred ním ani uniknúť, skrátka sa s ním musíme naučiť žiť. Ale pozor! Nie je jedno, aký vzor trpezlivosti zvolíme, ako budeme zaobchádzať s vlastnými emóciami a ako budeme rešpektovať emócie iných. Naše dieťa všetko sleduje a vníma. Aj v týchto citovo vybičovaných situáciách, resp. hlavne v takýchto situáciách musíme mať na pamäti, že deti podvedome kopírujú naše správanie a často sa stávajú celoživotnou integrovanou súčasťou ich správania aj osobnosti. The post Ako prežiť obdobie vzdoru dieťaťa? appeared first on Materská škôlka v Bratislave | OFFLANDIA.
Rozhovor s úspěšným majitelem studia BODY EXPRESS. Osud se s Bořivojem Drastichem nepáral, přesto toho dokázal ve fitness oboru mnoho. Přečtěte si zajímavý článek. The post EMS v časopise PŘEŽÍT appeared first on Body Technology.
prejsť na článokMnohým rodičom začiatok školského roka poriadne prevetrá peňaženky Zisti, koľko stojí vychystanie prváka alebo väčšieho dieťaťa do základnej školy The post Školskou aktovkou to len začína. Zistili sme, koľko stojí „výprava“ dieťaťa na základnú školu (PREH
prejsť na článokNarodenie dieťaťa je veľká udalosť v rodine i pre širšie okolie. Po návrate novopečenej mamičky domov sa začne kolotoč návštev a gratulácií. Osláviť nový život je jednou z najkrajších osláv a emotívnych okamihov v živote každého. Ak aj vás práve čaká návš
prejsť na článokV rámci špeciálno-pedagogickej starostlivosti v našom zariadení poskytujeme: Špeciálno-pedagogickú diagnostiku Špeciálno-pedagogickou diagnostikou sa stanovuje špeciálno-pedagogická diagnóza s následným definovaním potrieb dieťaťa/žiaka a špeciálno-ped
prejsť na článokPsychológovia sa jednoznačne prikláňajú k tomu, že pobyt dieťaťa so zvieraťom v jednej domácnosti má pozitívny vplyv na rozvoj dieťaťa. U batoliat môže byť zviera stimulom k rozvoju motoriky, u starších detí prebúdza záujem o prírodu, rozširuje vedomosti
prejsť na článok