Súčasťou uzdravovania sa z traumy je rozprávanie sa so sebou – veľa rozprávania sa. Takisto zahŕňa aj počúvanie seba – čo je ešte náročnejšia zručnosť. Rozprávame so sebou kvôli jednému základnému dôvodu: Je to ten najpriamejší spôsob komunikovania so sebou. Veľa zo škody spôsobenej traumou spočíva práve v tom, ako so sebou zvykneme rozprávať, pretože trauma nás nastavuje, aby sme sa rozprávali ako s niekým, koho nemáme radi, komu nedôverujeme. Často nás nastavuje tak, že nenávidíme alebo sa bojíme niektorých svojích „častí“, ktoré v sebe majú bolestivé pocity a spomienky – hoci sú to práve tieto časti, ktoré nás najviac udržiavajú v bezpečí a funkčnosti. Hovorím to tak často, že to určite vyznieva ako obohratá platňa: našou hlavnou prácou pri uzdravovaní sa z traumy je náprava nášho vzťahu so sebou. Je to opätovné učenie sa – alebo možno nové učenie sa mať sa rád, dôverovať si a efektívne so sebou komunikovať. Znamená to učiť sa rozpoznávať, potvrdzovať a pracovať so všetkými svojimi „časťami“, ktoré v sebe udržiavajú veci, ktoré sme kedysi vedome udržať nedokázali. Všetko to začína tým, že sa začneme so sebou rozprávať a to doslova. Keď vravím, že potrebujeme rozvíjať nové spôsoby rozprávania so sebou, nemyslím na „pozitívnu samovravu“, ako si to môžete predstavovať. Nemyslím ani na každodenné napchávanie sa pozitívnymi afirmáciami. Nemyslím na to, že sa máme postaviť pred zrkadlo a vyhlasovať, akí sme dobrí, múdri a milí. (Nechápte ma zle: každý, čo to číta, JE dobrý, múdry a milý – no keď rozprávam o tom, že máme zmeniť spôsob toho, ako sa rozprávame so sebou, nemyslím na to, čo sa píše v populárnych knihách.) Myslím tým, že sa musíme naučiť rozprávať so sebou tak, ako by s nami hovoril realistický a podporujúci kouč. Keď sa dobrý tréner rozpráva so športovcom, hovorí vždy pozitívne? Nie. Predovšetkým musí byť REALISTICKÝ – a ak športovec nemá dobré výsledky, potrebuje to vedieť. Je dobrý tréner vždy príliš tvrdý? Nie. Ale niekedy potrebuje športovca „potlačiť“. Tréneri, ktorí dosahujú najlepšie výsledky sú takí, ktorí vedia udržiavať rovnováhu medzi tvrdosťou a povzbudzovaním. Presne takúto samovravu potrebujú tí, čo sa uzdravujú z traumy: realistické sebakoučovanie, ktoré vytvára rovnováhu medzi tlakom a ťahom, optimizmom a realizmom. A potom: musíme počúvať. Musíme počúvať, čo nám hovorí naše telo. Musíme počúvať, čo nám hovoria naše emócie. Musíme počúvať, čo nám hovoria naše „časti.“ Napokon koučovacie vzťahy, ktoré sú len jednosmerné, nie sú nikdy efektívne. Nikdy. Efektívne koučovanie a úspech idú ruka v ruke. Navzájom sa povzbudzujú. V komunikácii medzi koučom a športovcom prebieha neustála spätná väzba. Takto sa so sebou potrebujeme rozprávať aj pri uzdravovaní sa z traumy. A je to pravdepodobne veľmi odlišné od toho, ako sme sa zvykli so sebou rozprávať doteraz. Preto je to efektívne. Dr. Patrick Glenn Doyle Príspevok Ako sa so sebou rozprávať pri uzdravovaní sa z traumy je zobrazený ako prvý na Pomoc týraným.
Nenechaj sa pomýliť: Trauma nás otrávila – rovnako, ako by nás otrávil jed štrkáča. Týranie otrávilo naše presvedčenia o sebe. Nastavilo nás veriť tomu, že si „zaslúžime“, aby nás zraňovali. Zanedbávanie otrávilo našu vieru o našej hodnote. Nastavilo n
prejsť na článok„Nestaraj sa, čo si myslia“, sa ľahšie povie než urobí. Každý vraví, že by nám malo byť jedno, čo si myslia. Každý nám hovorí, že keď si máme rozvinúť skutočnú sebaúctu, musíme sa spoliehať len na seba, že máme pracovať len na tom, čo si o sebe myslíme my
prejsť na článokBoha zapredávajú títo všetci zvaní liečitelia, ktorí vraj dokážu z fotky človeka čítať jeho osudovosť a získať z pohľadu na jeho utrápenú tvár jeho chorobopis všetkých chorôb, ktorými jeho celé telo trpí. Keď zásluhy v svojej falošnej moci pripisujú sami
Každý, kto sa uzdravuje z traumy, bude mať určité limity, za ktoré sa určite nemusí hanbiť. Nie je to niečo, čo by sme si zvolili, aby sme komplikovali život druhým alebo sebe. Náš nervový systém je jednoducho v tomto čase taký citlivý, že kvôli našej bez
prejsť na článokDeti, ktoré vyrastali v zanedbávaní, často vyrastú na dospelých, ktorí majú pocit, že musia neustále pracovať. Títo dospelí sa často cítia vinní za to, že si užívajú… nuž, vlastne všetko, ale najmä zábavu, ktorú niektorí môžu považovať za „bezmyšlienkovit
prejsť na článok