Čo to sú častice? Častice klasifikujeme ako neplnovýznamový a neohybný slovný druh, ktorý nemá vetnočlenskú platnosť. Hovoriaci môže vďaka nim vyjadriť svoj postoj k výpovedi, resp. len k jej časti alebo nadviazať na predchádzajúci kontext. Porovnajte navzájom vetu bez osobného postoja hovoriaceho vo výpovedi a s osobným postojom: Mama vlastní 5 kníh od tejto autorky. Mama vlastní asi 5 kníh od tejto autorky. -> „asi“ vyjadruje postoj približnosti Mama vlastní už 5 kníh od tejto autorky. -> „už“ vyjadruje postoj akejsi spokojnosti Mama vlastní aspoň 5 kníh od tejto autorky. -> „aspoň“ vyjadruje postoj odhadu Mama vlastní iba 5 kníh od tejto autorky. -> „iba“ vyjadruje postoj akejsi nespokojnosti Ako môžete vidieť z príkladov, častice „jemne“ pozmeňujú výraz, pred ktorým stoja. Častice môžu meniť svoju pozíciu, t.j. môžu stáť pred ktorýmkoľvek členom vo vete, a tým aj meniť význam celej vety. Len mama vlastní 5 kníh od tejto autorky. Mama vlastní len 5 kníh od tejto autorky. Mama vlastní 5 kníh len od tejto autorky. Klasifikácia (rozdelenie) častíc Podľa ich šírky významu môžeme častice rozdeliť na: 1. uvádzacie častice, ktoré následne delíme na: pripájacie častice, pobádacie častice. 2. vytyčovacie častice, ktoré následne delíme na: vysvetľovacie častice, hodnotiace častice, zdôrazňovacie častice. Z formálneho hľadiska ich môžeme rozdeliť: 1. podľa zloženia na: primárne častice, sekundárne častice. 2. podľa počtu slov na: jednoslovné častice, viacslovné častice. Uvádzacie častice Uvádzacie častice zaraďujú výpoveď do kontextu či už jazykového alebo situačného. Ak máme vo vete rad častíc, uvádzacie častice v ňom majú prvé miesto. V mnohých prípadoch sú homonymné so spojkami, t.j. zhodujú sa so spojkami v tvare, ale majú vo vete inú funkciu. Uvádzacie častice sa rozdeľujú ďalej na základe modálnosti vety, v ktorej sa nachádzajú: pripájacie častice, pobádacie častice. Pripájacie častice Pripájacie častice uvádzajú oznamovacie vety, t.j. stoja na ich začiatku. Ich význam je veľmi široký a vo vete je možné ich zamieňať. Ich úlohou je citovo zafarbiť a aktualizovať výpoveď. Teda môžeme vyraziť na cestu. Nuž môžeme vyraziť na cestu. A môžeme vyraziť na cestu. Tak môžeme vyraziť na cestu. Ďalšími pripájacími časticami sú: aj, ani, ale, i, to, ono, však, no, potom, napokon a mnohé ďalšie. Pobádacie častice Pobádacie častice nájdeme na začiatku opytovacích, rozkazovacích a želacích viet. Či už snáď dokončí tú školu? Azda len neprišiel o zdravý rozum? Vari sa ten váš syn už oženil? -> opytovacie pobádacie častice, ďalšie príklady: hádam, Len už choďte! Keby si toľko nerozprával! Aleže sa pakuj! -> rozkazovacie pobádacie častice, ďalšie príklady: nech, aby, že, až, ale, čo by, iba, Bodaj by sa vyliečil! Kiež by som jej viac pomáhal! Bárs by ste šťastní boli! -> želacie pobádacie častice, ďalšie príklady: aby, bár, Vytyčovacie častice Vytyčovacie častice majú oveľa užší ale zato bohatší význam ako uvádzacie časti. Väčšinou stoja pred výrazom, ktorý pozmeňujú. Takéto častice nazývame anteponované. Ak stojí častica za výrazom, ide o postpozíciu, a teda o postponovanú časticu. V niektorých prípadoch môže stáť aj ako samostatná výpoveď. Najväčšiu zásluhu na tom má hlavne ona. -> anteponovaná častica Nezaujíma ma vôbec, čo si myslíš. -> postoponovaná častica Samozrejme! -> častica ako samostatná výpoveď V jednoduchosti môžeme zhodnotiť, že vytyčovacie častice stoja buď pred alebo za výrazom, alebo ako samostatná veta. Ako sme už vyššie spomenuli, delíme ich na vysvetľovacie, hodnotiace a zdôrazňovacie častice. Vysvetľovacie častice Vysvetľovacie častice neuvádzajú celú vetu, ale len konkrétny vetný člen, prípadne polovetnú konštrukciu. Tento vetný člen, resp. polovetnú konštrukciu spresňujú novým, často synonymným, výrazom. V rade častíc stoja najbližšie k uvádzacím časticiam. Politici zvažujú zvýšenie platov niektorým zamestnancom, najmä učiteľom. Žiaci našej základnej školy, menovite Jurko Malý a Zuzka Konečná, nás úspešne reprezentovali v krajskej chemickej súťaži. Ďalšie vysvetľovacie častice sú: ešte, už, ako, kvázi, takto, ináč, alias, vlastne, hlavne, vraj, povedzme, údajne, respektíve, prípadne, prakticky, napríklad, jednoducho, Hodnotiace častice Hodnotiace častice, ako už názov napovedá, označujú kladné aj záporné hodnotenia. Ide o hodnotenia, ktoré sa významom približujú k časticiam „áno“ a „nie“. K častici „áno“ majú blízko častice: hej, skutočne, naozaj, iste, nepochybne, samozrejme, pravdaže, pochopiteľne, a nazývame ich konfirmatívne častice. K častici „nie“ majú blízko častice: aleba, čože(by), kdeže(by), čerta, figu, sotva, ťažko, (bohu)žiaľ, a nazývame ich negatívne častice. Niektoré častice môžu zahŕňať obe hodnotenia. Rozhodujúci je „tón“, akým vetu poviete, teda tzv. intonácia. No to určite! K hodnotiacim časticiam radíme aj také častice, ktoré vyjadrujú neistý postoj a teda neprikláňajú sa ani k „áno“, ani k „nie“. Nazývame ich arbitratívne častice. Ide napríklad o častice asi, možno, vari, snáď, azda, Možno ich vzájomne nakombinovať s konfirmatívnymi (napr. možno hej) a negatívnymi časticami (napr. asi ťažko). Zdôrazňovacie častice Zdôrazňovacie častice zvýrazňujú výraz, pred ktorým stoja. Do tejto skupiny patria aj častice, ktoré sa nenápadne podobajú na príslovky. Od prísloviek ich dokážete rozlíšiť vďaka tomu, že sú schopné tvoriť samostatnú výpoveď a zároveň pozmeňujú význam aj samotným príslovkám. Medzi zdôrazňovacie častice patria: aj, i, ani, aspoň, až, ba ešte, už, priam, práve, len, jedine, vôbec, Môže byť príslovka zaradená do viacerých kategórií? Je dôležité zdôrazniť fakt, že medzi jednotlivými skupinami nie sú jasné hranice. Niektoré častice sú polysémické, teda majú viac významov a na základe nich ich môžeme zaradiť do rozličných skupín. azda vo význame či: Azda som nemal pravdu? vo význame možno: Azda ochorela pravda vo význame však: Oni práve cestujú na dovolenku. Pravda? vo význame pochopiteľne: Tvrdenie bolo, pravda, potrebné podporiť ďalšími argumentmi. Primárne častice Primárne častice nie je možné rozčleniť na morfémy. Patria sem jednoslabičné častice a častice, ktoré majú pôvod v inom slovnom druhu: a, i, aj, no, iste, vlastne, určite, zrejme, dobre,hádam, myslím, veru, reku, Sekundárne častice Sekundárne častice môžete rozdeliť na morfémy – vznikli spojením viacerých slov do jedného. Často ide o spojenie častice s „-že“ alebo „-by“: azdaže, bodajže, isteže, veruže,, kiežby, kdežeby, čoby, čožeby, Jednoslovné a viacslovné častice Tieto častice chápeme ako 1 slovo alebo ako viac slov: jednoslovné častice: len, iba, asi, veru, ťažko, pravdaže; viacslovné častice: už-už, tak-tak, len-len, už aj,
Čo sú slovné druhy? Slovné druhy sú skupiny slov, pri čom každá skupina má spoločné gramatické ale aj lexikálne vlastnosti – to znamená, že jedna a tá istá skupina má spoločné miesto v slovnej zásobe jazyka. Náuka, ktorá sa z
prejsť na článokNejeden muž je domácim majstrom, ktorý sa postará nielen o drobné opravy. V nadšení z výborného nápadu na nový projekt však často zabúdame na to, že pri práci s rôznymi materiálmi by sme sa mali dostatočne chrániť. Poradíme vám preto, čo všetko budete pot
prejsť na článokNajjednoduchší a najefektívnejší spôsob ako predĺžiť životnosť vášho vozidla je pravidelná výmena motorového oleja a olejového filtra. Čistý a kvalitný olej zaisťuje hladký a bezpečný chod motora. Motorový olej maže všetky pohyblivé časti motora, a tak či
prejsť na článokLávová zem hlinka na vlasy Minimalizmus v starostlivosti o vlasy a telo Lávová zem sa po prvý raz našla v marockej dedine na úpätí pohoria Atlas, okolo roku 800 n. L. Slnko pomaly klesá za vrcholy a dedinčania sa zhromažďujú pri jazere, aby zmyli prach
prejsť na článokIngrediencie v šampónoch nemusia byť veľká neznáma. Na čo si skutočne treba dávať pozor? Ingrediencie v šampónoch či iných kozmetických výrobkov je pre mnoho používateľov španielska dedina. Všetko je písané po latinsky a málo kto sa v tom vyzná. K tomu
prejsť na článok