Nie je to tak dávno, čo som (a možno som nebol sám) v krátkom okamihu uveril, že blbej nálade na Slovensku odzvonilo. Bolo to bezprostredne po parlamentných voľbách v Českej republike. Možno si spomínate. Začína to ako vtip, ale stalo sa. Prezident Kiska, predseda parlamentu Danko a predseda vlády Fico vystúpili na spoločnej tlačovej konferencii a jednohlasne deklarovali spoločné proeurópske stanovisko v otázke zahraničnej politiky. Išlo o vzácne a silné gesto, v kontexte vývoja u našich západných susedov veľmi žiadané a potrebné. Priznávam, že emócia, ktorú som vtedy nakrátko pocítil, ma zaskočila. Akosi som si odvykol, že politik môže vysloviť pozitívnu myšlienku alebo stanovisko, s ktorým sa bežný občan ľahko a úprimne identifikuje. Zvlášť keď ho unisono počuje z úst troch najvýznamnejších ústavných činiteľov. Bol to malý moment zázraku. Problémom je, že voči iracionalite zázrakov nemá ľudská psychika vytvorený žiadny obranný mechanizmus. Preto je náchylná očakávať ich v opakovanom slede. Lenže zázraky takto nefungujú. Zázraky sa jednoducho udejú a bodka. Moja psychika nie je ničím výnimočná. Funguje presne tak isto ako psychika gamblera, ktorý v šťastí získa prvú výhru a potom prirodzene očakáva druhú, tretiu Vieme ako to končí. V podobnom sebaklame som sa ocitol aj ja. Akosi som naletel vidine toho, že všetko sa zrazu na dobré obráti. Naozaj som bol v tom, že “pravda a láska (konečně) vítězí nad lží a nenávistí” a škodoradostne som myslel na tých, ktorí sa tak veľmi na Havlovi zabávali. Zakrátko nasledovali slovenské župné voľby a dekotlebizácia banskobystrického VÚC. Môj optimizmus vystrelil do nebies. Skutočne som uveril, že v spoločnosti nastal zásadný obrat, ktorý nutne potrebujeme k tomu, aby sme sa ako krajina konečne posunuli dopredu. Na míle ďaleko od našich komplexov a malosti. Naozaj som bol v tom, že “pravda a láska konečně vítězí nad lží a nenávistí” a škodoradostne som myslel na tých, ktorí sa tak veľmi na Havlovi zabávali. Všetko je úplne inak. Moje prehnané očakávania dostávajú na frak. Nič sa nezmenilo. Ba naopak, je to stále horšie. Blbá nálada nie, že neodchádza. Ona sa stupňuje do nepríčetna. Paradoxom je, že dominantným spúšťačom blbej nálady sú tí, ktorí by ju mali tlmiť a každodennou poctivou prácou vytvárať nástroje na to, aby nevznikali príčiny na jej šírenie teda politici. Masochistickú absurditu situácie podčiarkuje fakt, že ide o politikov, ktorí sú platení z peňazí daňových poplatníkov. V preklade: platíme niekoho, kto (česť výnimkám) krajine neprospieva, ale škodí. Trápnosť fakturačnej mediálnej výmeny na linke minister vnútra + predseda vlády ⇄ kancelária prezidenta je svojou úrovňou stále viac nekomentovateľná. To isté možno povedať aj o novoročnom názorovom strete na tému, kto mal, resp. nemal dostať vyznamenie udeľované pri príležitosti výročia vzniku republiky. Hektolitre neúcty prúdiace kanálom do táborov politických oponentov a ich sympatizantov na obidvoch stranách barikády opätovne potvrdili známu pravdu o tom, že žiadne dno nie je také pevné, aby sa nedalo preraziť. Mrzí ma to, ale ako volič prezidenta Kisku nemôžem nespomenúť, že jeho pôsobenie v ostatnom období upokojeniu nálady v spoločnosti rovnako neprospieva. Uvedomujem si, že pod ťažkou paľbou môže aj prezident (tiež je len človek) opomenúť podstatu svojho ušľachtilého poslania. Nemal by však skĺzavať k nepatričným vyjadreniam, ktoré krajine viac škodia ako pomáhajú. Opakovane použitý termín “mafiánsky štát”: je nespravodlivý voči státisícom slušných občanov, ktorí tento štát tvoria, nevysiela dobrú správu o stave krajiny smerom do zahraničia, do zvláštnej situácie stavia aj autora tohto výroku, nositeľa protokolárneho titulu hlava (mafiánskeho) štátu. Ide o významný komunikačný prešľap zo strany prezidenta. Môže naznačovať veľa vecí od paniky v štábe až po počiatočný stupeň strácania súdnosti. Bolo by naivné čakať, že zázračnú kultiváciu politického diskurzu založenú na vzájomnej dôvere zažijeme v krátkej dobe. Také veľké očakávania naozaj nemám. Pre začiatok by úplne postačilo jedno: hľadanie vedomej cesty zo začarovaného kruhu blbej nálady a držanie sa hesla “Keep Calm and Do Your Work”. ZdieľanéThe post Hľadajme exit z kruhu blbej nálady appeared first on Daniel Rabina.
Termín ”uspešný príbeh” sa stal vo verejnej debate pomerne frekventovaným javom. V kontexte vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej získava toto slovné spojenie mimoriadne ohavný odtieň Priatelia ma poznajú ako nepolepšiteľného optimistu. Ako taký im pri
prejsť na článokNaša členka Maya Reyes bola účastníčkou diskusie na pôde Slovenského generálneho konzulátu v New Yorku. Podujatie sa konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. Maya na akcii, kde sa predstavili slovenské umelkyne a autorky pôsobiace v USA, predstavi
prejsť na článokČasto úspech záleží iba na drobnom detaily. Preto nedovoľte, aby vám unikol. Produkty Chris Christensen na konečnú úpravu vám v tom pomôžu.
Začiatkom jesene už sa blíži „tekvicová horúčka“. Tento rok sme pre Vás doniesli novú sofistikovanú jesennú dekoráciu. Pozdravte nový ekologický nápad, ktorý neznečisťuje prírodu, je vyrobený z prírodných látok a máte to za menej čas, keby ste spravili te
prejsť na článokGetting away from clocks, social media, and the clutter of everyday life can be a great way to “reset” your life. There’s something about that sweet, clean, fresh air that city life doesn’t offer. Something about waking up to a few goats outside your door