Národná hudba, tance, rituály oblečenie toto všetko a ešte viac je súčasťou nehmotného dedičstva rôznych krajín. Na svete je približne 195 krajín z toho každá z krajín má vlastné zvyky a tradície, ktoré nazývame aj ako kultúru. Pojem kultúra pochádza z latinského slova “cultura animi”, ktorý ako prvý použil Cicero vo svojom diele Tusculanae Disputationes. Kultúra sa rovnako ako aj ľudia stále vyvíja a vplyvom iných kultúr aj mení. Aj vďaka globalizácii prichádzajú viaceré kultúry medzi sebou do kontaktu. Neschopnosť pochopiť význam a motiváciu iných kultúr vytvára často nedorozumenia a konflikty medzi ľuďmi. Témou rešpektovania diverzity kultúr na svete sa zaoberá kultúrny relativizmus, ktorému sa budeme venovať v tomto článku. Čo je to kultúrny relativizmus a ako sa prejavuje? Kultúra je charakteristickým znakom určitej skupiny ľudí. Týmto charakteristickým znakom môže byť náboženstvo, jazyk, kuchyňa, hudba, umenie alebo spoločné zvyky a tradície. Existujú kultúry, ktoré sa od seba radikálne nelíšia ako napríklad západné kultúry. Tieto kultúry boli totižto ovplyvnené grécko-rímskou érou, a preto sú ich základy podobné. Okrem západných kultúr poznáme napríklad kultúry blízkeho východu, východné kultúry, latinské kultúry, africké kultúry a mnoho ďalších. Rozmanitosť tohoto nehmotného dedičstva je na svete naozaj veľká. Takáto pestrosť kultúr zo sebou však prináša aj otázku vzájomného rešpektu a pochopenia. Ľudia sa zvyknú na tradície a praktiky iných kultúr pozerať z pohľadu pravdy vlastnej kultúry. Takýto postoj môže viesť k sporom ale aj k vnucovaniu iným kultúram vlastné hodnoty. Relativismus je filozofia, ktorá tvrdí, že absolútna pravda neexistuje. Podľa tejto filozofie záleží od uhla pohľadu ako sa na danú pravdu pozeráme. Kultúrny relativizmus je teória, ktorá hovorí o tom, že všetky kultúry sú si rovné a žiadna z nich nie je nadradená alebo “tá správna“. Podľa tejto teórie je krása, etika alebo pravda závislá od danej kultúry. Myšlienku kultúrneho relativizmu položil ako prvý antropológ Franz Boas, ktorý si tento jav medzi ľuďmi všimol už v roku 1887. Boas tento jav ako prvý zaznamenal ale termín kultúrneho relativizmu nevymyslel. Termín kultúrny relativizmus bol prvýkrát použitý v Oxfordskom anglickom slovníku filozofom a sociálnym teoretikom Alainom Lockeom v roku 1924. Príklady kultúrneho relativizmu Jedným z príkladov kultúrneho realizmu je napríklad mľaskanie. V západných kultúrach je mlaskanie pri jedení veľmi neslušné. Podľa týchto kultúr by sa malo jesť potichu so zatvorenými ústami. V Ázii sa tento zdanlivo neslušný zvuk pri jedení spája s niečím úplne iným. Podľa ázijských kultúr sa mľaskanie pri jedení spája s úctou k hostiteľovi alebo kuchárovi. Takýmto spôsobom môžete v Ázii vyjadriť, že vám jedlo chutilo. Kultúrny relativizmus hovorí o tom, že by sme mľaskanie v ázijských kultúrach nemali odsudzovať alebo sa z toho posmievať. Na tento charakteristický znak kultúry by sme sa mali pozrieť z pohľadu ich kultúry a snažiť sa pochopiť význam, ktorý sa skrýva za týmto zvykom pred tým než niekoho odsúdime. Druhým príkladom kultúrneho relativizmu je mrzačenie pohlavných orgánov v 30 afrických krajinách, v niektorých krajinách Ázie a stredného východu. Takáto praktika sa označuje skratkou FGM a je západnými kultúrami odsudzovaná. World Health Organization (WHO) definovala túto praktiku ako porušovanie ľudských práv žien a dievčat. Mrzačenie ženských orgánov nemá totižto žiadne zdravotné benefity pre dievčatá práve naopak. Takáto praktika spôsobuje dievčatám a ženám silné bolesti, nadmerné krvácanie, infekcie a môže dokonca viesť aj k smrti. Kultúry vnímajú tieto praktiky ako spoločenskú normu a považujú FGM za nevýhnutnú súčasť výchovy dievčat a ich prípravu na manželstvo. Z pohľadu kultúrneho relativizmu nie je táto praktika dobrá ale ani zlá. Kultúrny relativizmus hovorí o tom, že túto praktiku by mali ostatné kultúry rešpektovať. WHO má na FGM iný názor. Výhody a nevýhody kultúrneho relativizmu Rovnako ako všetko na tomto svete aj kultúrny relativizmus nemôže byť vnímaný na póloch ako niečo úplne správne alebo niečo úplne nesprávne. Kultúrny realizmus má svoje výhody, ale je sprevádzaný aj niektorými nevýhodami, ktoré vám v nasledujúcej časti článku objasníme. Výhody kultúrneho realizmu Kultúrny realizmus podporuje spoluprácu a rešpekt medzi ľuďmi napriek diverzite rôznych kultúr. Táto filozofia podporuje rovnosť medzi kultúrami a nepropaguje iba jedinú správnu kultúru, ktorej by sa mali tie ostatné podriadiť. Rovnako vytvára povedomie o tom, že tradície a zvyky majú pre rôzne kultúry určitý význam, ktorý by mali ostatné kultúry rešpektovať. Cieľom tejto filozofie je vytvoriť bezpečné prostredie, v ktorom sa ostatné kultúry nebudú posudzovať alebo zosmiešňovať. Kritika kultúrneho realizmu Kultúrny realizmus je pekný koncept s dobrou myšlienkou, ktorý však stále má niekoľko medzier. Myšlienka toho že neexistuje nič čo je v každej kultúre správne, alebo nesprávne by mohla vyvolať chaos a narušiť morálny kódex ľudstva. Vraždy alebo formy ubližovania na zdraví by sa mohli stať bežnou súčasťou našich životov, pretože by ich daná kultúra mohla ospravedlniť. Ľudské práva by sa stali relatívnym pojmom, ktorý by rovnako neplatil pre všetkých. Kultúrny relativizmus by znamenal znovunastolenie otroctva alebo napríklad odobratie práva voliť ženám. Otroctvo a zlé postavenie žien v spoločnosti boli súčasťou viacerých kultúr až pokým sa nezačali riešiť ľudské práva a morálny kódex. Zhrnutie na záver Kultúrny relativizmus je filozofia, ktorá by mala určite potenciál do budúcnosti a mohla by zabezpečiť ochranu a úctu ku kultúrnemu dedičstvu národov. Napriek tomu nie je tento koncept úplne dotiahnutý do konca. Koncept by sa dal uplatniť v prípade, že by sme žili v ideálnom svete, v ktorom majú všetci podobnú predstavu čo je morálne a ktoré praktiky sú už za hranicou a ohrozujú zdravie a práva ľudí. Zdroje: https://en.wikipedia.org/wiki/Cultural_relativism https://helpfulprofessor.com/cultural-relativism-examples/ https://www.livescience.com/21478-what-is-culture-definition-of-culture.html https://www.aberdeenstreetsocial.hk/why-do-asian-people-smack-their-food/ https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/female-genital-mutilation https://www.worldometers.info/geography/how-many-countries-are-there-in-the-world/ https://en.wikipedia.org/wiki/Culture https://vittana.org/17-cultural-relativism-advantages-and-disadvantages https://1000wordphilosophy.com/2021/12/30/cultural-relativism/ https://www.simplypsychology.org/cultural-relativism.html Príspevok Kultúrny relativizmus a jeho význam pre porozumenie svetu je zobrazený ako prvý na Medzi ľuďmi.
Miesto konania: Kultúrny dom v Stankovanoch Obec Stankovany a Kultúrna komisia v Stankovanoch srdečne pozýva mamičky, staré mamy a krstné mamy na kultúrny program pri príležitosti Dňa matiek, ktorý si pripravili deti a žiaci zo ZŠ s MŠ Stankovany. Vítané
prejsť na článokV nasledujúcom článku a v priloženom videu sa ... čítať viac The post Zrkadlové neuróny a ich význam first appeared on ionmagazin.
prejsť na článokPríspevok Význam superodpočtu na Slovensku a v EÚ je zobrazený ako prvý na Novo Consulting.
prejsť na článoksa narodil 13.5.1816 v Banskej Bystrici. Bol známy krajinkár a vedutista. Veľmi rád tvoril v okolí Dobšinej. Mal niekoľko samostatných výstav v Rakúsku. Zomrel 16.1.1888 vo Viedni. Začínal ako zlatník a v rokoch 1829 – 1832 sa učil remeslo u svojho slá
prejsť na článokV tele tvoria BCAA približne 35-40 % všetkých esenciálnych aminokyselín a približne 14-18 % aminokyselín v kostrovom svalstve. Ich význam ako zdroja energie je nepopierateľný, a preto sú nevyhnutné na udržanie optimálneho fyzického výkonu a podporu fyzick