Nie je tomu dávno čo sa medializovalo, že na Slovensku sú potraviny nie tak kvalitné ako u našich susedov v Rakúsku, kde chodia naši občania nakupovať, ak im to umožňuje vzdialenosť. Často sa hovorí, že potraviny v Rakúsku sú ešte aj lacnejšie ako napríklad na Slovensku. Ako to vlastne je a už ako sa v tom má vyznať bežný spotrebiteľ? Kvalita potravín v EÚ a na Slovensku Nuž naozaj je to tak že v Rakúsku nakúpite niektoré potraviny okrem toho, že sú kvalitnejšie aj lacnejšie. Potvrdil mi to aj môj kolega z rakúskeho spotrebiteľského združenia, s ktorým som mal pracovné stretnutie v Bruseli a pýtal sa ma to isté. Prečo máme drahšie potraviny? Túto skúsenosť má aj z Maďarska. No asi preto, pomyslel som si, že vyrobiť potravinu menej kvalitnú a aby ešte spĺňala aj legislatívu Bruselu a Slovenska, to vôbec nie je jednoduché a to niečo aj stojí. Nuž ale niekde asi pravda bude. Veď hovorí sa, že bez vetra sa ani lístok na strome nepohne. Na vysvetlenie by sme potrebovali poznať definíciu kvality, alebo vlastne definície, lebo na slovíčko kvalita nie je jednotný názor. Zjednodušene povedané, kvalita je vlastne súbor charakteristík daného výrobku ako to vníma spotrebiteľ z hľadiska svojich potrieb a očakávaní. No a na tom stavia aj Brusel. Veď mentalita bývalého východného bloku, kde patrilo aj Slovensko, je predsa len trochu iná. Veď vychádzalo to aj z možností, ktoré sme mali. Keď zoberieme do toho aj chuťové vlastnosti, predsa sú iné a to sa predsa musí zohľadniť aj v kvalite potravín, ktoré sa pre nás vyrábajú. No a keď si to premietneme do ceny, asi už nemusíme ďalej vysvetľovať prečo máme iné potraviny ako napríklad v Rakúsku. Veď my sme boli dlho zvyknutí na asi menej kvalitné výrobky tak prečo by to malo byť teraz inak. A na to, aby sme to zmenili, predsa potrebujeme čas. No a typické sú značkové výrobky, kde skutočne ide o útok na chuťové bunky. No a kto to nepozná, nech si kúpi v Rakúsku a na Slovensku a porovná. A kto rozumie viacerým jazykom, nech si prečíta na niektorých výrobkoch informácie na etikete v rôznych jazykoch. V mnohých prípadoch, to čo sa dozvie, bude z toho asi veľmi prekvapený. Myslím si, že ak sa predáva výrobok pod rovnakou značkou v celej EÚ, mal by mať minimálne rovnaké zloženie a senzorické vlastnosti. Vysvetliť by sa to dalo jedine vtedy, že aj keď sme jedna Európska únia, predsa len naši západní susedia asi na nás myslia a prispôsobujú sa našim podmienkam a mentalite ľudí. To by asi vysvetľovalo prečo, ale asi akosi pozabudli na to, že už aj naše vnímanie kvality sa mení. Ale teraz vážne, je pravda že mnohé menej kvalitné potraviny, nehovorím o neserióznych výrobcoch a dovozcoch, ktorí sú určite všade, sú v súlade s legislatívou EÚ. Ako je toto možné? Pýta sa bežný občan, ktorý akoby tomu nerozumel, že tá istá potravina nie je vždy tá istá. Nuž je to veľmi jednoduché. Brusel nám nastavil určité pravidlá, ktoré sa dajú rôzne vysvetliť a použiť. Ak niekto použije náhradné látky ako zložky potravín, ktoré síce sú povolené v určitých množstvách, neporuší zákon. Žiaľ tá potravina je menej hodnotná a nechcem vstupovať do oblasti či je zdravá. Ale vráťme sa späť ku kvalite a vnímaniu kvality našimi občanmi. Ak sa bude stále stupňovať tlak na výrobcov aby vyrábali lacnejšie, pričom nehovorím o cenách v obchodoch, tak asi výrobcovia nebudú mať iné možnosti len použiť lacnejšie vstupné suroviny a náhrady. Ak sa tomu neprispôsobia neprežijú. Ale ak im to legislatíva umožňuje, prečo nie. Len budeme musieť asi vyvíjať väčší tlak na našich spotrebiteľov, že to je síce pravda, ale aj napriek tomu je to kvalitné. Len tu asi zabúdame na skutočnosť že náš spotrebiteľ sa vyvíja aj v tejto oblasti a akosi toto nebude prijímať. Čo sa týka kvality, Európska únia má spracovaný strategický plán v oblasti vývoja štandardov. Máme schválenú stratégiu štandardizácie do roku 2020. Sám som túto stratégiu študoval a priznám sa, prijímal som to z pozitívneho hľadiska. Veď aby tu bol poriadok normy potrebujeme. A hlavne rovnaké pravidlá pre všetkých členov Európskej únie. Veľmi dobrá myšlienka, ale všetko má svoje ale. Akosi máme a to ešte nehovorím, že budeme mať veľa štandardov a ak to chce náš občan počuť, budeme mať štandardy úplne na všetko. Ale aby nemal obavy samozrejme toto nebude zajtra. Z hľadiska kvality a bezpečnosti potravín toto vnímam veľmi pozitívne a keď môžem, sám sa na tomto procese podieľam. Má to však jeden háčik. A toto som pred pár dňami diskutoval so svojím rakúskym kolegom v Bruseli. Síce máme legislatívu, ale nemáme adekvátnu a dostatočnú kontrolu. Tu nemyslím len kontrolu zo strany úradnej kontroly, kde sa môžu dávať finančné postihy a zatvárať prevádzky. Čo však ako vidíme k ničomu nevedie. Tá kontrola by mala byť iná a určite bude priestor na to, aby sme o tom diskutovali. Že bolo a je nutné meniť legislatívu EÚ a hlavne harmonizovať, na tom sme sa zhodli všetci. Toto slovíčko harmonizovať sme často počúvali a ja som si tiež naivne myslel, že keď budeme harmonizovať našu legislatívu z legislatívou EÚ, všetko bude v poriadku a budeme mať len také kvalitné potraviny ako napr. v Rakúsku. Nuž nestalo sa tak. Takže potraviny budeme dovážať. Či však budú kvalitnejšie, o tom v súčasnej dobe asi nie som presvedčený. Voľný obchod s USA A máme tu ešte ďalší problém, ktorý asi nie všetci vidia ako problém, a to voľný obchod z USA. Nuž asi by na tom nebolo nič zlé a pre mnohé výrobky vítané. Ja ako spotrebiteľ to uvítam tiež, ale keď si predstavíme legislatívu EÚ a prísne požiadavky na potraviny, ktoré sú rozdielne od legislatívy USA, neviem si ani vo sne predstaviť, ktorá legislatíva bude platiť a aká dohoda nastane v rámci Bruselu a Washingtonu? To však nechajme na kompetentných. Otázka nastáva, načo vyvíjame legislatívu EÚ, ktorá má chrániť spotrebiteľa? Načo zamestnávame toľko expertov a odborníkov, keď jedným šmahom ruky toto nebude k ničomu? Každý rozumný človek pochopí, že v tomto my asi ťaháme za kratší koniec. Voľnému pohybu tovaru sa brániť nechceme a asi ani nebudeme môcť. Len je asi na našich kompetentných rozhodnúť, ako to bude fungovať. Toto rozhodnutie určite nebude ľahké. Zmeniť benevolentnejšiu legislatívu na podmienky Bruselu asi nie je už možné. Ak nastanú zmeny v legislatíve, určite to bude mať zase negatívny dopad na našich výrobcov. Veď naši výrobcovia veľmi dobre vedia čo sa týka zmeny legislatívy a čo im to prinesie. Nebránime sa voľnému obchodu a aj ja to vidím pozitívne. Mám však za to, že by sme mali dať na etiketu pre spotrebiteľa informácie, na základe čoho sa spotrebiteľ rozhodne čo si kúpi. No a za to sme asi všetci a v tom sa zhodneme. V dnešnej modernej dobe, dobe globalizácie sa žiadna krajina nemôže izolovať. Tak dajme aspoň spotrebiteľovi možnosť výberu a dostatočne ho informujme. No a čo na to náš spotrebiteľ? No ostáva mu len jediné. Dúfať, že naši kompetentní správne rozhodnú. Ale aj tu platí to, čo u kvality. Slovíčko správne je vnímané z rôznych pohľadov a ak Vás teraz napadlo to čo mňa, asi dobre rozmýšľate. Správne, ale pre koho? Nuž je pravda že ja nie som ten kompetentný, ktorý by to mal a mohol vyriešiť a rozhodnúť. Ale predsa je tu nádej a nevzdávam sa. Veď vymenil som si názory s mojim kolegom z Rakúska a zistil som, že naše názory a skúsenosti nie sú odlišné a to ma teší, že sme na správnej ceste toto riešiť. No a myslím si, že aspoň poradiť by som mohol. Pokiaľ to bude na druhej strane akceptované. Položme si však otázku. Kto by to mal riešiť a ako? Ale o tom až neskôr. The post Kvalita potravín v EÚ a na Slovensku appeared first on Školenia a kurzy.
Pred nedávnom, v čase dovoleniek a prázdnin bol so mnou urobený rozhovor zverejnený v elektronickom mesačníku Spotrebiteľ pod ochranou, kde sa vyjadrujem aj k háklivým témam kvality potravín na Slovensku. Aké je teda zloženie potravín na Slovensku v porov
prejsť na článokAkosi sme si zvykli v poslednej dobe na výraz „internetový predaj“. Mnohí a zvlášť mladí ľudia využívajú takúto formu nákupu. Má to viacero výhod. Jedna, ktorá každého zaujme, je asi cena. Nuž pravda je aj keď to nie je pravidlo, že takto môžeme kúpiť z p
prejsť na článokDovoľujem si Vás pozvať na 3 dňové školenie Interný audítor FSSC 22000. Interný audítor FSSC 22000 V prvej časti dostanete informácie o schéme FSSC, požiadavky štandardu, podmienky certifikácie, rozdiely medzi štandardmi IFS, BRC a štandardom FSSC a ďalši
prejsť na článokKvalita životného prostredia sa neustále zhoršuje. Vo veľkej miere tomu prispieva práve automobilový priemysel, ktorý patrí k najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Aj keď sa hovorí, že dieselové a benzínové autá v budúcnosti nahradia práve elekt
prejsť na článokChystáte sa na výlet, dovolenku či zájazd po Slovensku a hľadáte vhodné ubytovanie? Kedy radšej zvoliť hotely a naopak kedy prenájom cez AirBnB, prípadne prenájom chaty alebo využiť formy netradičného ubytovania? Každá The post Ktorý typ ubytovania zvoli
prejsť na článok