Zoznámte sa s ďalším mužom, ktorý prepásol prvé Vianoce: Herodesom. Matúš rozpráva jeho príbeh. Bol veľmi odlišný od hostinského. Nebol nevedomý, bol veľmi dobre informovaný: Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. (Matúš 2:1-8) Herodes sa tváril, že sa chce klaňať Ježišovi Kristovi, ale mal strach z toho, ktorý sa volal židovský kráľ. Nechcel, aby sa o jeho trón uchádzala akákoľvek konkurencia. V slovnom spojení predesil sa (Matúš 2:3) sa používa slovo, ktoré znamená byť rozrušený, zmätený, otrasený. Vyjadruje myšlienku paniky. Jeho nadvláda bola ohrozená. Nemal žiadne pochopenie pre iného židovského kráľa. Ak problémom hostinského bolo zaujatie, Herodesovým problémom bol strach. Herodes bol Idumejec. Nebol ani Žid. Jeho otec Antipater urobil Rímu niekoľko láskavostí. Ako odmenu dostala Herodesova rodina právo vládnuť Judei, ktorá bola pod rímskou okupáciou. Herodes bol dokonalý politik. Naďalej robil všetko, čo mohol, aby si získal priazeň Ríma. Na oplátku mu rímsky senát poskytol armádu. Herodes dokázal rozšíriť svoju ríšu od Judey cez Jordánsko, Sýriu až po Libanon. Dokonca sa nazýval židovským kráľom a pod týmto titulom bol známy až do svojej smrti. Niet divu, že spanikáril, keď sa dozvedel, že sa narodil niekto iný, kto je titulovaný ako židovský kráľ. Okamžite sa ho zmocnila panika, hoci Ježiš bol ešte dieťa a on bol dospelý muž. Herodes bol bezohľadný. Jeho hlavným prínosom pre Rím bola nemilosrdná účinnosť, s akou dokázal od ľudí vyberať dane. Vyvraždil všetkých Hasmoneovcov, synov Makabejcov, ktorí viedli revolúciu proti gréckej nadvláde. Chcel sa uistiť, že to už neurobia, a tak ich jednoducho všetkých vyvraždil. Mal desať manželiek a dvanásť detí. Jedna z jeho manželiek, Mariamne, mala brata Aristobula, ktorý bol veľkňazom. Herodes sa Aristobula bál, a tak ho zavraždil. Potom zabil aj ju. Jeho paranoja bola legendárna. Bál sa, že jeden z jeho dvoch synov by ho mohol pripraviť o trón, a tak zavraždil oboch. Celý jeho život sa niesol v znamení sprisahania a popráv. Päť dní pred svojou smrťou popravil všetkých svojich potomkov, ktorí si mohli nárokovať na trón. V jednom z posledných činov svojho zlého života dal uväzniť všetkých významných občanov Jeruzalema a prikázal, aby ich v okamihu jeho smrti zabili. Títo ľudia nebudú plakať, keď zomriem, povedal, a ja chcem, aby plakali, aj keby plakali nad niekým iným. Takže aj pri jeho smrti sa konalo veľké vyvražďovanie. Herodes bol taký brutálny, nemilosrdný človek, takže nie je ťažké si predstaviť, akým spôsobom sa rozhodne vybiť si zlosť, keď sa dozvie, že sa narodilo dieťa, ktoré je podľa proroctva skutočným kráľom Židov. Rozzúril sa, keď si uvedomil, že mudrci sa mu nechystajú podať správu. „Keď Herodes videl, že ho mudrci oklamali, strašne sa rozhneval a dal povraždiť všetky deti v Betleheme a na celom jeho okolí, počnúc od dvojročných nadol, podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov. Vtedy splnilo sa slovo proroka Jeremiáša: Hlas bolo počuť v Ráme, mnoho plaču a náreku: Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, pretože ich niet.“ (Matúš 2:16-2:18) Vo svojej šialenej snahe vyhladiť jedno dieťa dal Herodes povraždiť desiatky detí. Boh už predtým varoval Jozefa a Máriu a oni utiekli s Ježišom do Egypta. Herodes teda zlyhal. Nielenže prišiel o prvé Vianoce, ale jeho rebélia rozšírila veľkú tragédiu. Všetko to bolo kvôli strachu, žiarlivému strachu. Aj v našej spoločnosti existujú Herodesove typy. Herodes sa bál, že jeho trón zaujme niekto iný. Veľa ľudí je takých ako on. Nedovolia, aby niečo narušilo ich kariéru, postavenie, moc, ambície, plány alebo životný štýl. Nehodlajú dovoliť, aby sa kráľom ich života stal niekto iný. V Ježišovi vidia hrozbu, a preto prichádzajú o Vianoce. Ľuďom nevadí, že si na oslavu Ježišovho narodenia berú voľno. Dokonca ho prijmú ako zdroj pomoci, keď sa dostanú do problémov. Možno ho s radosťou prijmú ako duchovného dobrodinca. Dokonca sú ochotní pridať Ho do svojho života a nazývať sa kresťanmi, ale nie vtedy, keď trvá na tom, že On je Kráľ. To by mohlo byť hrozbou pre ich životný štýl, kariéru alebo čokoľvek iné, na čom lipnú. Sú rovnako bojazliví a žiarliví na stratu vlastného sebaurčenia ako Herodes na stratu svojho trónu. Za každú cenu si budú strážiť svoje vlastné priority, svoje vlastné hodnoty, svoju vlastnú morálku. Neprídu ku Kristovi, ak hrozí, že im bude klásť prekážky v ich životnom štýle. Nebudú akceptovať Jeho právo vládnuť nad nimi. Chcú riadiť predstavenie. Svet je plný ľudí, ktorí kričia: Nechceme, aby nad nami vládol tento človek (porov. Lk 19:14). Ľudia si chcú sami určovať svoju kariéru, sami sa rozhodovať, sami riadiť svoj osud, sami si plánovať svoju budúcnosť. Preto máme svet plný kráľov, ktorí sa nechcú skloniť pred Ježišom Kristom. Takýchto ľudí ovláda ten istý druh žiarlivého strachu, ktorý poháňal Herodesa. Podobne ako on, aj oni prepásli Vianoce. John MacArthur Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B121211 Ďalšie články série: Ľudia, ktorí prepásli Vianoce: náboženskí vodcovia Ľudia, ktorí prepásli Vianoce: hostinský Ľudia, ktorí prepásli Vianoce: Jeruzalem Ľudia, ktorí prepásli Vianoce: Rím a Nazaret Príspevok Ľudia, ktorí prepásli Vianoce: Herodes zobrazený najskôr Pravdavlaske.sk.
V tomto ročnom období zvykneme bojovať proti tendencii nechať sa zaslepiť zaneprázdnenosťou a nevidieť skutočný význam Vianoc. Je ľahké upriamiť sa na samotnú oslavu a úplne stratiť zo zreteľa Toho, ktorého oslavujeme. To však nie je len súčasný problém.
Vianoce sú láska, Vianoce sú darovanie, Vianoce sú šťastie, Vianoce sú vtedy, keď ste Vy a Vaša rodina šťastnými. Preto Vám želáme plné priehrštie lásky a posielame Vám desiatky modlitieb,
prejsť na článokNemám miesto. Tieto potupné slová opisujú viac ako len hostinec v Betleheme. Rovnako výstižne sa vzťahujú aj na dnešný svet. Je smutné, že vo všetkej zaneprázdnenosti našich vianočných sviatkov ľudia stále neurobia miesto pre Ježiša. Bez toho, aby si to u
Celý národ prišiel o Vianoce. Rím sa mohol podieľať na narodení Spasiteľa, ale premeškal to. Úplne prvé Vianoce sa odohrávali v rímskom prostredí. Tak napríklad Herodes bol vládca, ktorého určil Rím. Bol to práve dekrét cisára Augusta, ktorý všetko uviedo
Vianoce sú, keď sme spolu, keď rodina sadá k stolu. Mamka, ocko, detičky, dedkovia a babičky. Vianoce sú od Ježiška, dal nám lásku do balíčka. Bolo jej dosť, dostal každý,
prejsť na článok