Pestovanie hlivy na dreve: roky sa tešte z vlastnej úrody

Hliva ustricová je zdravá a v kuchyni aj veľmi všestranná – pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. K úrode sa môžete dopracovať doma, a to viacerými spôsobmi. Jedným z nich je pestovanie hlivy na dreve. Hliva sa dá pestovať na slame a štiepkach studenou cestou či použitím vriacej vody – v tom prípade si slamu do igelitového vreca pripravíte sami. Tieto metódy zo 70. a 80. rokov minulého storočia sú však dnes trošku ťažkopádne, aj keď niektorým môžu stále vyhovovať. Známejším a jednoduchším spôsobom je pestovanie hlivy zo substrátu, ktorý je zlisovaný v igelite. Takúto súpravu zoženiete napríklad v záhradkárskych či hobby predajniach. Je tu však aj tretia možnosť – pestovanie hlivy na dreve. Ak ste sa rozhodli pestovať hlivu na pňoch a klátoch, budete potrebovať malé miestečko v záhrade. Huba bude rásť na dreve tak, ako rastie voľne v prírode. Táto moderná metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a pomôcok. Jej výhodou je aj to, že úrody sa dočkáte niekoľko rokov za sebou. Vhodné a nevhodné dreviny na pestovanie hlivy na dreve Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Hlive vyhovuje i drevo z jablone, čerešne, vŕby, lipy, jelše, javora, hrabu či jarabiny. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou spomínanej čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Podľa pestovateľov sa pri tvrdom dreve predlžuje čas prerastania podhubia. Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. Pri výške pníka sa pri rezaní nemusíte obmedzovať, zvyčajne je to okolo 30 až 80 cm. Oplatí sa vedieť V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Z väčších polien zase môžete zberať hlivy až päť rokov po sebe, pri kratších počítajte aspoň s dvomi rokmi. Vyberajte si len zdravé a čerstvé klátiky Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Ako radí český odborník na pestovanie hlív Vlastimil Šavelka, pník namočte do vody na dva dni, podhubie sa potom nebude trápiť v suchom dreve a lepšie sa rozrastie. Niektoré zdroje hovoria, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníka je to mýtus. Hliva nie je vyberavá a bez problémov rastie aj na čerstvo vyrúbanom strome. Ako naočkovať drevo? Spôsobov, ako naočkovať pník, je viacero. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cezeň prerastať. Do klátikov môžete spraviť pílkou zárezy, do ktorých natlačíte očkovací substrát. Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom. Postačí aj ten z obyčajnej sviečky. Takáto zátka ochráni podhubie pred vyschnutím aj škodcami. Vedeli ste, že? Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou. Táto metóda je variáciou tzv. spodného očkovania, ktorého propagátorom je Vlastimil Šavelka. Kedy naočkovať a predpestovať? Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar. Budete mať časový náskok niekoľko mesiacov, ktorý rozhodne o tom, kedy budete zberať prvú úrodu. Klátiky uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia. Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Klátiky začnú postupne prerastať hýfami – hubovými vláknami. Kam s klátikom v záhrade? Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Ak si môžete vybrať medzi slnečným a tienistým miestom, vždy voľte radšej tieň. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato – drevo len položia na zem. Pri dlhých pníkoch je to dokonca vhodnejšie riešenie. V čase sucha ich občas môžete poliať. Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní. Pokiaľ ste očkovali v chladnom období na jar, hlivy si vychutnáte ešte v danom roku.

prejsť na článok

Subaru Levorg s piatimi hviezdičkami v teste Euro NCAP podľa novej metodiky

Subaru Levorg modelového roku 2017, ktorý sa už predáva na Slovensku, získal najvyššie, päťhviezdičkové hodnotenie v teste bezpečnosti nezávislej agentúry Euro NCAP.

prejsť na článok

Šampiňóny si môžete vypestovať aj doma

Obľubujete huby? Sú zdravé, vhodné do polievok aj omáčok a navyše veľmi chutné. A sú dostupné celkom zadarmo. Stačí, ak sa vyberiete do lesa, prípadne na pastvisko, a zopár si ich nazbierate. Že Vás zbieranie húb príliš nebaví, aj keď ich máte radi? Tak p

prejsť na článok

Ako hliva ustricová podporuje imunitu?

(lat. Pleurotus ostreatus) Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je nielen obľúbená v gastronómii (má vysokú nutričnú hodnotu), ale zároveň obsahuje množstvo biologicky

prejsť na článok

#1 AKO NA KONFLIKTY_dobrovoľnosť a zachovanie vlastnej moci pri riešení sporu

Chcete, aby o vás rozhodovali iní, alebo chcete za seba rozhodovať sami? Máte tú možnosť. Pozriete si video. The post #1 AKO NA KONFLIKTY_dobrovoľnosť a zachovanie vlastnej moci pri riešení sporu appeared first on Mediátorka JUDr. Martina Stašíková.

prejsť na článok