Čo to sú predložky? Predložky klasifikujeme ako neplnovýznamový a neohybný slovný druh, ktorý nemá vetnočlenskú platnosť. Môžeme ich charakterizovať ako gramatické prostriedky, ktorých funkciou je vyjadrovať vzťahy medzi slovami. Vo vete nevystupujú samostatne ale vždy v spojení s iným slovom, ktorému diktujú pád. Klasifikácia (rozdelenie) predložiek Predložky sa delia z 3 hľadísk. 1. Z hľadiska funkcie sa predložky delia na: prvotné (primárne) predložky, druhotné (sekundárne) predložky. 2. Z hľadiska formy sa predložky delia na: jednoduché preložky, zložené predložky. 3. Z hľadiska pádovej väzby sa predložky delia na: genitívne predložky, datívne predložky, akuzatívne predložky, lokálové predložky, inštrumentálové predložky. Prvotné (primárne) predložky Tieto predložky sa nazývajú prvotné, pretože ide o slová, ktoré v kontexte fungujú jedine ako predložky (pre lepšie pochopenie porovnajte s druhotnými predložkami) a v dôsledku toho sa vyskytujú iba v spojení s nadradenými slovami (najmä s podstatnými menami, resp. s ich ekvivalentami). Tvoria len malú časť zo všetkých predložiek, no aj napriek tomu majú svoje významné miesto, pretože tvoria väčšinu predložkových pádov. Čo sa týka ich formálnej stránky, ide hlavne o jednoslabičné predložky, ale nájdu sa medzi nimi aj dvojslabičné: bez, do, od, z k, cez, pre, pri, s, na, po, v, pred, za, nad, pod, medzi, okrem, proti. Mnohé z nich je možné navzájom kombinovať, a tak vytvárať zloženiny. Podľa počtu predložiek, z ktorých sú zložené poznáme: prvotné podvojné predložky: ponad, popod, popred, poza, popri, pomedzi, spod, zmedzi; prvotné potrojné predložky: sponad, spopod, spopred, spoza, spomedzi, spopri. Druhotné (sekundárne) predložky Druhotné predložky sú odvodené z iných plnovýznamových druhov. Tieto slová pri procese tzv. prepozicionalizácie stratili svoj lexikálny význam a stali sa predložkami. Na rozdiel od prvotných sú špecifickejšie, čo súvisí s ich jednovýznamovosťou. Môžu vyjadrovať rôzne druhy konkrétnych vzťahov (napr. miestny, časový, príčinný vzťah a iné ďalšie). Druhotné predložky vznikli najmä z prísloviek, podstatných mien a z tvaru prechodníka niektorých slovies. Predložky, ktoré vznikli z prísloviek môžeme rozdeliť na: jednoduché príslovky: blízko, dolu, hore, mimo, niže, poniže, povyše, pomimo, odvodené príslovky: kvôli, voči, namiesto, obďaleč, okolo počas, podľa, vedľa, pozdĺž, naprostred, vnútri, vôkol, vrátane, Predložky, ktoré vznikli z podstatných mien delíme ďalej na: jednoduché (substantívne) predložky: pomocou, prostredníctvom, vplyvom, zásluhou, vinou, bokom, stredom, začiatkom ,koncom ,záverom, priebehom, miesto, vďaka, zložené (substantívne) predložky – pozostávajú aj z prvotnej predložky: v prípade, v rámci, vo veci, v otázke, z hľadiska, zo stránky, vo forme, v podobe, pod vplyvom, za pomoci, vo vzťahu k, v protiklade k, na rozdiel od, v zhode s, v súhlase s, v závislosti od, Niektoré prechodníky slovies považujeme tiež za druhotné predložky: začínajúc + inštrumentál, končiac + inštrumentál, (ne)počítajúc + akuzatív, odhliadnuc od, Ako zistiť, či ide o predložku alebo iný slovný druh? Skúste navzájom porovnať nasledujúce príklady, v ktorých sa nachádza slovo „okolo“: Kráčať okolo domu. Človek prešiel okolo. Prídem okolo piatej. Ide vo všetkých vetách o ten istý slovný druh? Jednoznačne nie. V prvom príklade „Kráčať okolo domu.“ stojí slovo „okolo“ pred podstatným menom, ktorému určuje pád, ide teda o predložku. Keď sa pozriete na druhý príklad „Človek prešiel okolo.“ zhodnotíte, že za slovom „okolo“ nenasleduje už iné meno a vo vete má význam „povedľa“, čiže určuje miesto kadiaľ človek prešiel a ide o príslovku. V poslednom príklade „Prídem okolo piatej.“ je „okolo“ vo význame približne. Hovoriaci nám podáva teda jeho osobný postoj k výpovedi, a teda v tomto prípade je „okolo“ častica. Jednoduché a zložené predložky Jednoduché predložky pozostávajú len z jednej časti (z jednej predložky). Medzi zložené predložky radíme vyššie spomenuté podvojné a potrojné predložky, ktoré pozostávajú z dvoch/troch predložiek. Predložky a pády Niektoré pády sú úzko prepojené s konkrétnymi predložkami. 1. Prvotné predložky na základe toho delíme na: genitívne predložky: bez, do, od, z a zloženiny – znad, zmedzi, spod, spred, sponad, spopred,; datívne predložky: k, (na-/o-)proti; akuzatívne predložky: cez, pre; lokálové predložky: pri, popri; inštrumentálové predložky: s. 2. Druhotné predložky sa väčšinou viažu s genitívom: mimo, kraj, skraja, (na)prostred, podľa, (na)miesto, (o)kolo, (po)vyše, pozdĺž, ohľadom, neďaleko, Vokalizácia predložiek Vokalizované predložky sú také predložky, pri ktorých musela nastať zmena hláskovej podoby predložky, čo súvisí s konkrétnymi fonetickými vlastnosťami mena za predložkou. Ku predložke pridávame teda kvôli jednoduchšej výslovnosti predložky a mena samohlásku „-o“, príp. „-u“. Ide o prvotné slabičné predložky zakončené na spoluhlásku: pred, nad, od, pod, bez, cez a prvotné neslabičné predložky: s, z, v, k (práve predložka „k“ je vokalizovaná na „ku“, k ostatným pridávame „o“). Kedy nastáva vokalizácia uvedených predložiek? 1. Všetky hore uvedené predložky sa vokalizujú vždy pred tvarmi osobného zámena „ja“: predo mňa, bezo mňa, so mnou, ku mne, 2. Pri uvedený prvotných neslabičných predložkách vokalizácia nastáva, keď: nasledujúce slovo za predložkou začína rovnakou hláskou alebo jej mäkkým variantom (napr. vo vani, so starkou, so Šimonom), resp. hláskou, ktorá s ňou tvorí znelostnú dvojicu (napr. zo stromu, so zlatom, so žirafou); nasledujúce slovo začína spoluhláskovou skupinou, ktorá na druhom/treťom mieste obsahuje rovnakú hlásku, príp. jej mäkký variant/ hlásku tvoriacu znelostnú dvojicu (napr. vo štvrtok, zo psa)*; 3. Prvotné slabičné predložky sa vokalizujú, ak nasleduje za nimi slovo so spoluhláskou skupinou, ktorá začína na rovnakú spoluhlásku (napr. odo dverí). * Aj tu však existujú ojedinelé výnimky, kedy k vokalizácii nedochádza (napr. v tvare).
Čo sú slovné druhy? Slovné druhy sú skupiny slov, pri čom každá skupina má spoločné gramatické ale aj lexikálne vlastnosti – to znamená, že jedna a tá istá skupina má spoločné miesto v slovnej zásobe jazyka. Náuka, ktorá sa z
prejsť na článokPríslovky sú plnovýznamové slová. Ako celok ich radíme k neohybným slovným druhom, pretože väčšina prísloviek nemení svoj tvar neskloňujeme ich. Výnimkou sú len príslovky odvodené od akostných prídavných mien, ktoré sa dajú stupňovať (napr. dobre, zle, p
prejsť na článokPády: PDF súbor na stiahnutie Stiahnite si náš PDF súbor, kde nájdete pády v slovenčine a pádové otázky. Stiahnite si PDF úplne zadarmo... Prečo má slovenčina pády? Odpoveď na túto otázku je pomerne jednoduchá.
prejsť na článokJa byť doma. Krava zjesť tráva. Kúpiť topánka Tamarka. Je tu, aj keď o nej nepremýšľame, ani sa o ňu nejako špeciálne nesnažíme. Gramatiku využívame prirodzene a bez premýšľania. Čo urobiť preto, aby aj naše deti začali správne používať skloňovanie, časov
prejsť na článokČo to sú spojky? Spojky radíme do spoločnej skupiny ako predložky a častice. Klasifikujeme ich ako neplnovýznamový, neohybný slovný druh, ktorý nemá vetnočlenskú platnosť. Ide o gramatické slová, ktoré spájajú menšie syntaktické jednotky (vetné členy) do
prejsť na článok