Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa S účinnosťou od 1. marca 2021 bol do Zákonníka práce doplnený spôsob riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Podľa dôvodovej správy k novele Zákonník práce sa pôsobnosť odborovej organizácie na pracovisku navrhla tak, aby zamestnancov na pracovisku zastupovali (ako príslušný odborový orgán) iba osoby, ktoré majú vzťah k zamestnávateľovi, t. j. sú u neho zamestnané v pracovnom pomere. Zároveň sa ustanovila výnimka v prípade skončenia pracovného pomeru člena príslušného odborového orgánu, aby sa odborová organizácia v kontexte vlastných stanov, ako aj osobitných predpisov mohla pripraviť na zmenenú situáciu a nebol len výlučne z formálneho hľadiska ukončený sociálny dialóg. Zároveň sa umožnilo, aby si odborová organizácia a zamestnávateľ mohli otázku podmienky zamestnávania v pracovnom pomere upraviť aj inak, napr. bude postačovať, že jedna odborová organizácia pôsobí u viacerých zamestnávateľov skupiny zamestnávateľov. Predmetný návrh vychádzal zo skutočnosti, že v praxi sa bolo možné stretnúť s tým, že zamestnancov na pracovisku zastupovali osoby, ktoré nemali žiadnu previazanosť so zamestnancami, a v niektorých prípadoch boli pochybnosti, či vôbec u zamestnávateľa mali nejakú členskú základňu. Vzhľadom na to, že informácia o členstve v odboroch je dôverná a zamestnávateľ nemá právo ju od zamestnanca požadovať, zamestnávateľ si v takejto situácii ani nevedel overiť, či príslušná odborová organizácia skutočne chce zastupovať na pracovisku zamestnancov alebo jej prítomnosť na pracovisku má inú motiváciu. Vzhľadom na to, že v zmysle doterajšieho zákona bol zamestnávateľ oprávnený disponovať informáciou, kto je členom odborového orgánu, navrhla sa prepojenosť odborovej organizácie so zamestnancami zabezpečiť práve týmto spôsobom. Zmenou zákona sa nezasiahne viac ako je nevyhnutné do pôsobenia odborovej organizácie na pracovisku a zároveň sa dá zamestnávateľovi istota, že ak rokuje s odborovou organizáciou, táto odborová organizácia na pracovisku skutočne pôsobí a môže oprávnene zastupovať záujmy zamestnancov. Zákonom č. 76/2021 Z. z. bol doplnený Zákonník práce o ustanovenie § 230a Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa: (1) Ak má zamestnávateľ alebo odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí, pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá ho písomne informovala o začatí svojho pôsobenia, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rieši rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu, ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. (2) Rozhodca informuje strany sporu a zamestnávateľa, ak zamestnávateľ nie je stranou sporu, o prijatí riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. (3) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere. Odborová organizácia je povinná poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorí sú jej členmi, a ich členstvo v odborovej organizácii preukázať. Strany sporu sú povinné rozhodcovi poskytnúť ďalšiu potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie súčinnosti podľa prvej vety až tretej vety ide na ťarchu strany sporu, ktorá ju neposkytla. Rozhodca je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri riešení sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. (4) Rozhodca do 30 dní od prijatia riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa oznámi stranám sporu a zamestnávateľovi, ak nie je stranou sporu, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie. (5) Rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena, na ktorej sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu nedohodnú na odmene podľa prvej vety, rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena 500 eur. Ak rozhodca oznámi stranám sporu, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, odmenu uhrádza táto odborová organizácia, inak odmenu rozhodcu uhrádza druhá strana sporu. (6) V období 12 mesiacov odo dňa, keď rozhodca oznámil podľa odseku 4, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, sa táto odborová organizácia nepovažuje za odborovú organizáciu, ktorá pôsobí u tohto zamestnávateľa. (7) Odborová organizácia, ktorá podľa oznámenia rozhodcu podľa odseku 4 nemá medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov, môže jedenkrát počas 12 mesiacov od dňa tohto oznámenia požiadať rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie ministerstvo práce podľa osobitného predpisu, o opätovné posúdenie, či má medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov. Ak rozhodca žiadosť podľa prvej vety príjme, na posudzovanie rozhodcu sa primerane vzťahujú odseky 2 až 4. Rozhodcovi patrí za posúdenie podľa prvej vety odmena 1000 eur; odmenu uhrádza odborová organizácia.“. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. marca 2021. The post Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa appeared first on Kolektívne vyjednávanie.
Ste sporiteľom v doplnkovom dôchodkovom sporení a meníte svojho zamestnávateľa? Prečítajte si, aké situácie môžu nastať s Vašim sporením v DDS. Možností máte viacero.
prejsť na článokKurzarbeit Spor o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce V súvislosti s prijatím právnej úpravy o podpore v čase skrátenej práce (kurzarbeit) sú podnikatelia oprávnení prostredníctvom príslušných Úradov práce, sociálnych vecí a rod
prejsť na článokPracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ako aj spôsoby jeho skončenia sú upravené najmä v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Pracovný pomer zo strany zamestnávateľa môže byť v prvom rade skončený dohodou (§ 60 Zákonníka práce) medzi zam
prejsť na článokZáväznosť kolektívnej zmluvy Zákon o kolektívnom vyjednávaní[1] upravuje záväznosť kolektívnych zmlúv, a to najmä s ohľadom na druh kolektívnej zmluvy. Je teda potrebné rozlišovať, medzi podnikovými kolektívnymi zmluvami, kolektívnymi zmluvami vyššieho
prejsť na článokPrečítajte si krátky prehľad. Platenie odvodov v jednotlivých mesiacoch sa odlišuje. za MAREC dňa 20. mája 2020, schválila vláda odklad platenia odvodov na sociálne poistenie pre niektorých zamestnávateľov a SZČO na 31.12.2020. Uvedený odklad splatnosti
prejsť na článok