Cirkulárna ekonomika / INCIEN

Na Slovensku máme veľké množstvo šikovných ľudí, inšpiratívnych združení, iniciatív či spolkov alebo platforiem a projektov. Myslíme si, že je dobré o nich hovoriť a nechať sa inšpirovať ich prístupom a záujmom o témy viac či menej prepojené s klimatickou zmenou. Prinášame vám našu rubriku “Príbehy”, kde by sme vám radi postupne niektoré z nich predstavili bližšie. Ako prvý vám prinášame “Príbeh” Inštitútu cirkulárnej ekonomiky INCIENu. Čo bolo motiváciou/hlavným podnetom na založenie Inštitútu cirkulárnej ekonomiky / INCIENu? Zakladateľkami INCIENu sú 3 environmentalistky: Katarína Bednáriková, Petra Csefalvayová a Ivana Maleš. Dlhé roky sme sa venovali poradenstvu v oblasti životného prostredia a videli sme, že množstvo vecí chýba k tomu, aby systém bol transparentnejší a fungoval efektívnejšie. Chceli sme viac robiť na vlastných projektoch a vlastných iniciatívach. S myšlienkou založiť neziskovú organizáciu sme sa pohrávali už dlhšie, ale INCIEN sme založili v marci 2016. V 2015 sme si definovali témy, ciele a absolvovali sme niekoľké školenia. V roku 2015 bol Európskou komisiou prijatý prvý Akčný plán obehového hospodárstva. Vtedy sme si aj my uvedomili ako dôležitá bude táto téma a ako bude dôležité ju implementovať aj na Slovensku a tak sme založili INCIEN. V rovnakom čase v Českej republike vznikol český INCIEN – s jeho zakladateľkou Soňou Jonášovou sme si uvedomili koľko toho máme spoločného a že si organizácie zakladáme na rovnakých hodnotách. Tak sme prijali ten istý názov ako český INCIEN aj keď fungujeme úplne nezávisle. Čo to vlastne INCIEN je a čomu sa venuje? INCIEN mal od začiatku jasný cieľ a víziu a to je priniesť data based a evidence based návrhy riešení a tvorbu nových nástrojov pre prechod na obehové hospodárstvo. V praxi to znamenalo ponoriť sa do témy naozaj hlboko (doslova) a analyzovať množstvo dát a súvislostí ako v legislatíve, tak aj v praxi. Niektorí kolegovia nám vyčítajú, že sme zaviedli „novú módu“ a všetko musí byť podložené dátami a dobrými príkladmi z praxe – na Slovensku to veľmi nebolo zvykom, ale my v tom vidíme zmysel. Čo v skratke znamená cirkulárna ekonomika? Cirkulárna ekonomika znamená šetrenie prírodných zdrojov, ich rozumné využívanie a minimalizáciu odpadu. Ak náhodou odpad vznikne tak ho využijeme ako zdroj. Je opakom tzv. lineárnej ekonomiky kde sa prírodné zdroje vyťažia, z nich sa vyrobí produkt, ktorý má krátku životnosť a vyhodí sa ako odpad, ktorý je nerecyklovateľný. Cirkulárne ekonomika je jednou z priorít EÚ, je dôležitou súčasťou Európskej zelenej dohody a celkovej stratégie smerom k uhlíkovej neutralite. Aké sú aktuálne “najzaujímavejšie” projekty INCIENu? Všetky projekty sú niečím zaujímavé od spolupráce so samosprávami na ich cirkularite, firmami na kalkulácii ich uhlíkovej stopy, našej cirkulárnej akadémii po projekt miesta preč (v rámci projektu mapujeme miesta kde „končí odpad“ a odtiaľ robíme krátke videá o tom ako sa odpad spracováva). Stále populárne sú naše trash tours , kancel bez koša. Zaujímavá bola spolupráca s inými organizáciami na Zelenej prezidentskej pečati. Od mája 2022 sme sa stali ako jedná organizácia zo Slovenska členom medzinárodnej siete European Environmental Bureau. Na túto formu spolupráce sme veľmi zvedavé, lebo týmto sa rozšíri naše pôsobenie aj do iných sfér. Prechod Slovenska na cirkulárnu ekonomiku je to možné / reálne? Ak áno, ako a čo musíme urobiť? Reálne to je, ale musí sa to stať prioritou v rôznych sektoroch, nielen v životnom prostredí. Potrebujeme regulácie zo strany Ministerstva hospodárstva, pôdohospodárstva a Ministerstva financií. Niečo nám samozrejme zreguluje aj samotný trh – ale tá zmena sa koná veľmi pomaly. Slovensko má zverejnenú Roadmapu pre obehové hospodárstvo a tam je určených 30 priorít, ktoré treba urobiť v najbližšom období. Čiže my poznáme tie kroky, ktoré potrebujeme urobiť, iba sa do toho musíme pustiť. AUTOR / VERONIKA HAGOVSKÁ The post Cirkulárna ekonomika / INCIEN appeared first on Klíma Ťa potrebuje.

prejsť na článok

OTÁZKA ČÍNY

Je niečím čo sa dnes ešte veľmi nerieši, ale v budúcnosti sa to dosť možno bude pretriasať. A preto si treba veci ujasniť. V Číne bol cca od roku 1949 po 70. roky systém ako u nás pred Nežnou revolúciou, štátna ekonomika a totalita. Od tej doby režim spri

prejsť na článok

Zdieľanie je budúcnosť

Zdieľaná ekonomika je budúcnosť. Už teraz si vo viacerých slovenských mestáchužívame zdieľané bicykle či kolobežky. Čoskoro sa pridajú aj zdieľané autá. V mestáchfungujú coworkingy, ktoré sú  zdieľaným pracovným priestorom. Preto je zdieľanie kamerovej te

prejsť na článok

Vo Švédsku je veľa obetí a zasiahnutá ekonomika. Vláda má napriek tomu podporu občanov.

„Množstvo ľudí ostáva doma, mnohí rušia svoje obvyklé cesty. Veľa firiem bankrotuje, očakávame dramatický nárast nezamestnanosti. Prijali sme viacero nových zákonov a nariadení, ktoré ovplyvňujú celú spoločnosť. Vo Švédsku síce nemáme lockdown, ale veľká

prejsť na článok

Budúcnosť fashion beauty podľa slovenských profesionáliek

Opýtali sme sa troch dám, ktoré sa dlhodobo pohybujú v prostredí slovenskej módnej scény na to, ktoré trendy budú v najbližších rokoch dominovať svetu módy.Nedávno sme písali o 5 mega trendoch, ktoré budú pre módny a kozmetický priemysel v najbližších rok

prejsť na článok

Prezidentka vymenovala 39 nových vysokoškolských profesorov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok vymenovala 39 nových vysokoškolských profesorov. Vymenúvacie dekréty im odovzdala v Prezidentskom paláci. Zoznam vymenovaných profesorov vysokých škôl Kamil Biringer, gynekológia a pôrodníctvo Ondrej Blažo,

prejsť na článok