Ponecháme bremeno zvládania záťaže iba na pleciach jednotlivcov?

Muselo sa udiať veľa zlého, aby prišla zmena Tradične sa potreba vysokej psychickej a emočnej odolnosti – reziliencie spájala predovšetkým s pozíciami v pohotovostných a záchranných službách, letectve, dispečingu či armáde. Po roku 2008 začali významne narastať požiadavky na zamestnancov a súčasne sa znižovali zdroje, čo prinieslo tému odolnosti, ako schopnosti zvládať dlhodobý stres, do centra pozornosti naprieč všetkými sektormi biznisu. Organizácie najskôr zareagovali tým, že začali zdôrazňovať požiadavku na psychickú odolnosť ako conditio sine qua non pri obsadzovaní väčšiny pozícií. Zodpovednosť zvládnuť  neustále sa zvyšujúcu záťaž a ňou vyvolaný stres sa presunula výhradne na plecia zamestnancov. Tak sa však organizácie dostali k postupnému znižovaniu zaangažovanosti zamestnancov a zvyšovaniu prípadov vyhorenia, či tzv. tichého ukončenia (quiet quitting). No a keď sa posledné roky ku globalizácii pridali rapídne sa meniace technologické, sociálne a klimatické prostredie, tento bezohľadný prístup k záťaži a reziliencii sa stal neudržateľný. Prichádza pozitívny posun, ale ešte nie transformácia Organizácie a tí, ktorí zodpovedajú za ich úspech si uvedomili, že ak chcú mať psychicky odolných ľudí, musia na to ísť ináč. Akú zmenu môžeme vidieť? Keď to veľmi zjednoduším, tak je to zmena od bezohľadnosti k ohľaduplnosti (ako úprimne a vážne je myslená variuje od firmy k firme). Môžeme vidieť, že ponúkajú svojim zamestnancom zaujímavé firemné aktivity a benefity, ktoré im dávajú nástroje podporujúce starostlivosť o zdravie a vyváženosť či integráciu pracovného a osobného života. Z tohto prístupu možno usudzovať, že organizácie, alebo aspoň HR útvary, začali meniť pohľad na rezilienciu a nevidia ju ako fixnú,  vrodenú črtu, ktorá je daná niektorým z nás, ale skôr ako niečo  dynamické,  čo môžeme  ovplyvňovať a rozvíjať a to je dobrá správa! Nech reziliencia nie je bremenom na pleciach jednotlivcov V tomto pozitívnom úmysle vidím aj pascu a tou je, že stále je to bremeno zodpovednosti za budovanie odolnosti ponechané na pleciach jednotlivcov. Na tejto úrovni tento komplexný problém jednoducho nie je riešiteľný. Na úrovni tímu sa nachádzajú obrovské zdroje pre transformačné  a synergické riešenia. Tento zdroj je organizáciami až nepochopiteľne prehliadaný alebo minimálne nie je posilňovaný systematicky. Sú však aj lídri, ktorí si uvedomujú nutnosť pracovať s odolnosťou a wellbeingom na tímovej úrovni a často sami hľadajú zdroje alebo nástroje, ktoré by im v tom pomohli. Náročná doba žiada inovatívne prístupy Na konci pandémie sme boli niekoľkými lídrami oslovení, aby sme im pomohli nájsť cestu ako prekonať vyčerpanosť a obnoviť sebavedomie ich tímov, ktoré popisovali ako doráňané a bez energie. Napriek veľmi dobrej skúsenosti posilňovania tímových zdrojov  tímovým koučingom, sme cítili potrebu oprieť sa o inovatívne nástroje a piliere budovania individuálnej a najmä tímovej reziliencie, ktoré sú overené medzinárodným výskumom a praxou. Oslovila nás výskumná práca tímu austrálskej organizačnej psychologičky Kathryn McEwen, ktorá vyústila do súboru praktických nástrojov v oblasti merania a rozvoja psychickej odolnosti na úrovni jednotlivca a tímu Resilience at Work®  (R@W). Nástroje vychádzajú z nového pohľadu na rezilienciu ako schopnosť zvládať každodenné náročné situácie a ostať pritom zdravý, navyše učiť sa z týchto skúseností a proaktívne sa pripraviť na budúce výzvy. Nie je to len o zoceľovaní seba, ale aj o spoznávaní  a ochrane svojich hraníc a tvorivom prístupe. Spoznávanie 7 pilierov tímovej reziliencie umožňuje tímu zaviesť viaceré stratégie na podporu odolnosti členov tímu. Lídri, ktorí iniciatívne s nami išli do projektu budovania odolnosti ich tímov, využili aj možnosť dostať formou 180° hodnotenia spätnú väzbu na to, ako oni svojim správaním podporujú / nepodporujú rezilienciu vo svojich tímoch. Dostali veľmi zrozumiteľnú spätnú väzbu o tom, čo cenné robia pre wellbeing tímu, ale aj na to, čo si len  myslia, že robia dobre, ale tím to tak nevníma. Chvíľu s tým bojovali, ale vďaka tomu, že otvorenosť a rešpekt išli ruka v ruke, spolu s tímom našli cestu ako „ozdraviť  a posilniť“ slabšie piliere a dnes sú na ceste, ktorá prináša ovocie. Navyše ich baví po nej ďalej kráčať a objavovať nové zdroje (v tejto nesmierne náročnej dobe). Príspevok Ponecháme bremeno zvládania záťaže iba na pleciach jednotlivcov? je zobrazený ako prvý na Adda Consultants.

prejsť na článok

Čo je vecné bremeno a ako ho riešiť?

Ohodnotenie vecného bremena Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý umožňuje oprávnenej osobe využívať určitú časť cudzej nehnuteľnosti alebo obmedzovať vlastníka tejto nehnuteľnosti v prospech iného subjektu. V praxi môže ísť napríklad o právo prechodu c

prejsť na článok

Ako odbúrať stres z práce – poznáte cesty k zdravej a vyváženej pracovnej pohode

Viete ako odbúrať stres z práce a vyvážiť pracovné povinnosti s osobným životom aj relaxom či voľnočasovými aktivitami. Pracovný stres je bežnou súčasťou života mnohých ľudí. Rýchle pracovné tempo, vysoké očakávania a neustála konfrontácia s výzvami, môžu

prejsť na článok

Čo neobsahuje lepok?

V dnešnej dobe sa stále viac jednotlivcov rozhoduje pre zmenu svojej stravy z dôvodu citlivosti na lepok alebo diagnostikovanej celiakie. Lepok, bielkovina nachádzajúca sa v niektorých obilninách, môže spôsobiť vážne problémy trávenia pre... Príspevok Čo

prejsť na článok

Čo v roku 2023 vystúpi vo firmách do popredia?

Začiatkom roka sme zachytili viacero rôznych predpovedí, čo nás v tomto roku čaká. A tak sme našim konzultantom tiež položili otázku: Čo si myslíte, že v tomto roku vystúpi vo firmách do popredia z pohľadu práce s ľuďmi? Dáša Spillerová: Yuval Harari v kn

prejsť na článok

Ako vybrať najlepšie polo - Všetko, čo potrebujete vedieť o polo košeliach

V eshope SmartMen.sk nájdete najširšiu ponuku dámskych a pánskych polo tričiek v širokom spektre farieb, designov a veľkostí, bez log a bez printov. Krátky rukáv i dlhé rukávy. Obľúbená bavlnená i funkčné pola. Pre jednotlivcov i pre firemný dress code. A

prejsť na článok