Ako sa kedysi v článku pre časopis .týždeň (15/2020) vyjadril Ivan Mikloš, v dnešnej dobe je priam nemožné čokoľvek prognózovať. Manažéri a majitelia firme napriek tomu “prognózovať” musia. Mnohí z nich síce stále riešia výsostne operatívne témy typu “ako zafinancujeme najbližší mesiac”, “ktorých ľudí musíme pustiť okamžite, ktorých v druhom kole a koho si máme nechať na dobu po…”, “pri ktorých pohľadávkach musíme byť opatrní”, “koľko nášho biznisu nám zachránia podporné opatrenia vlády”, na druhej strane sa určite zamýšľajú aj nad otázkami fungovania po Corone.Biznis je vždy postavený na ponuke a zákazníkoch. Každá firma v konkurenčnom prostredí v každom období potrebuje mať jasno v troch oblastiach: Čo chceme ponúkať? Komu to chceme predať? Ako to chceme predávať? Tieto otázky sú rovnako kľúčové aj počas súčasného obdobia a budú dôležité po skončení – aj keď odpovede nemusia a asi ani nebudú rovnaké.Čo chceme ponúkať?Táto otázka je v dnešnej situácii veľmi dôležitá. Veľa firiem bolo / je zatvorených rozhodnutím štátu (MO prevádzky, hotely, reštaurácie), mnohé stratili svoj biznis ako dôsledok zatvorenia ich zákazníkov (dodávatelia služieb pre hotelov, ich užívatelia). Niektorí sa tomu dokázali prispôsobiť (predaj jedál cez okienko, rozvoz), iné sa nedajú nahradiť (konferenčnú miestnosť v hoteli dnes ťažko niekto využije).Ďalšia otázka ale je, ako sa svet zmení po Corone. Ako sa zmení správanie spotrebiteľov a B2B zákazníkov? Budú stále využívať rovnaké služby a kupovať rovnaké produkty? A v akej miere? Ľudia asi znovu začnú chodiť do reštaurácií a kaviarní, firmy ale možno zistia, že nie je potrebné robiť školenia a semináre v hoteli, keďže to celkom dobre funguje aj cez ZOOM. A tá najdôležitejšia otázky je – kedy sa to vlastne vráti do “normálu”.Je možné, že aj my budeme musieť spraviť zmeny v tom, čo ponúkame, prípadne v forme, ako to zákazníkovi dodávame. Niektoré časti služieb sa presunú do virtuálneho prostredia – iné k budú outsourcované (napr. k dodávateľom logistických služieb).Komu chceme predávať?Otázka, ktorou sa v minulosti zaoberali najčastejšie marketéri pri definovaní tzv. cieľových skupín, príp. manažéri a majitelia, ktorým nestačila odpoveď “komukoľvek”. Kto sú naši zákazníci? Čím sú charakteristickí? Ako sa správajú? Čím sa líšia od ostatných aj jeden od druhého? Vieme ich zadeliť do nejakých skupín – a ako? Ako ich získať a ako si ich udržať? Ako im pomáhať rozvíjať ich biznis a uspokojovať ich potreby?Ako sa tieto zákaznícke skupiny zmenili za posledný mesiac? Niektoré prakticky zanikli – ešte existujú, ale zmeny ich priorít sú natoľko významné, že naše produkty úplne prestali kupovať alebo nahradili niečím iným. Aké zmeny máme očakávať v rámci nášho zákazníckeho portfólia? Ktorí zákazníci prežijú a ktorí zaniknú? Budeme potrebovať doplniť alebo dokonca výrazne prekopať naše zákaznícke portfólio? Na akých zákazníkov sa máme zamerať v budúcnosti – a nebolo by najlepšie sa na nich zamerať už teraz?Čo pre to potrebujem zmeniť v rámci nastavenie svojej firmy?Ako to chceme predávať?Ak z predošlých otázok vyplynulo, že sa naša ponuka a zákaznícke portfólio bude vyžadovať výrazné zmeny, tak spôsob predaja nových produktov a služieb, resp. oslovovanie iných zákazníkov ako doteraz sa bude musieť tiež zmeniť.V prípade, že je náš biznis postavený na konečných spotrebiteľoch a ich individuálnom dopyte, veľkú úlohu hrá naša schopnosť byť “pri zákazníkovi” v momente, keď o kúpe nášho produktu začne uvažovať, keď si ujasňuje svoje priority, keď sa rozhoduje medzi viacerými riešeniami, keď si vyberá finálneho dodávateľa. Tu hrajú dnes veľkú úlohu reklama, médiá (a stále viac tie sociálne), ale aj naša schopnosť zareagovať na otázku či dopyt zákazníka (napr. nevtieravý a inteligentný sales-bot).Iná situácia je, keď naši zákazníci sú firmy, ktoré naše produkty a služby používajú pre vlastnú (s)potrebu, ako súčasť svojich vlastných (aj OEM) produktov a služieb, alebo ich len predávajú ďalej a nám naopak poskytujú službu “dostupnosti a šírky sortimentu pre našich zákazníkov (akékoľvek veľkoobchody)”.Tu je potrebné zhodnotiť, akú formu komunikácie s týmito zákazníkmi zvoliť – inú pri existujúcich zákazníkoch a inú pri tých nových, ktorých chceme získať.Bez ohľadu na to, či ste majiteľ alebo len “výkonný manažér” firmy, súčasná situácia vyžaduje, aby ste už rozmýšľali o tom, ako sa trh, vaša ponuka, vaši zákazníci a vaša forma komunikácie s nimi zmenia o pár mesiacov, keď sa pozbierame z súčasných problémov. Prognózovať v dnešnej dobe je síce nemožné, ale aj tu stále platí, že “šťastie praje pripraveným”. CHCETE SA DOZVEDIEŤ VIAC O NAŠEJ PRÁCI? KONTAKTUJTE NÁS The post Čo po korone? first appeared on Mercuri International Slovakia.
Bratislava 28. mája 2021 – Platforma #StáleMámeChuť spájajúca 14 kľúčových združení a iniciatív podnikateľov a dodávateľov, reprezentujúca tisícky prevádzok a desiatky tisíc zamestnancov v gastro sektore, sa pripája k žiadostiam viacerých sektorov o zruše
prejsť na článok7-dňový prieskum #StáleMámeChuť o čerpaní pomocí v gastro sektore MDaV SR vypláca pomoc extrémne pomaly a jednostranne si predlžuje termíny Vyplácanie pomocí pre gastro treba zjednodušiť a zrýchliť Bratislava 22. februára 2021 - Situácia v sektore g
prejsť na článokVážení členovia vlády Slovenskej republiky, V Bratislave, 29.4. 2021 dovoľujeme si obrátiť sa na Vás v mene podnikateľov, ktorí bojujú za záchranu gastro sektora na Slovensku – či už prostredníctvom nových iniciatív alebo v rámci etablovaných záujmo
prejsť na článokEurópska komisia odporúča členským štátom znížiť DPH pre gastro a cestovný ruch DPH v gastre je na Slovensku dvoj- až štvornásobná oproti okolitým krajinám Slovensko má štvrtú najvyššiu DPH na gastro v celej Európskej únii Bratislava 9. apríla 2021
prejsť na článokSituácia v sektore gastro služieb (HORECA) je kritická. Už trištvrte roka znášajú gastro prevádzky prísne pandemické obmedzenia, v dôsledku ktorých sú mnohé na pokraji krachu. Zákaz využitia vonkajších terás, ktorý platí od minulého piatku, je ďalšou rano
prejsť na článok