Nočné mory desia mnohých ľudí a spôsobujú strach už zo samotného spánku. Podľa Americkej psychiatrickej asociácie (DSM-5) sú typické nočné mory dlhé, majú prepracované dejové línie a zahŕňajú strach či iné dysforické emócie. Ich obsah je obvykle zameraný na snahu vysporiadať sa alebo vyhnúť sa hroziacemu nebezpečenstvu. Vyznačujú sa miernou aktiváciou autonómneho nervového systému zahrňujúce potenie, tachykardiu a zrýchlený dych. Motorické a hlasové prejavy nie sú bežné, pretože v danej fáze spánku (REM) mizne svalový tonus. Reč a prejavy emócií sa manifestujú skôr behom krátkej epizódy v závere sna. Nočné mory spravidla končia prebudením a rýchlym prechodom do plnej bdelosti, hoci dysforické emócie môžu pretrvávať aj po prebudení a komplikovať opätovné zaspávanie. Pri prebúdzaní sú nočné mory v niektorých prípadoch sprevádzané neschopnosťou sa pohnúť (spánková paralýza). Diagnostické kritéria nočné mory Odborníci rozlišujú tri stupne nočnej mory. Môže sa vyskytovať mierna v priemere menej než jedna epizóda za týždeň, potom stredne ťažká jedna alebo viac epizód týždenne, a ťažká znamenajúca každodenný výskyt epizód. Treba povedať, že nie každý sen s nepríjemným obsahom môže byť označený ako nočná mora. Pre naplnenie tohto významu musia byť splnené nižšie uvedené kritéria vydané Americkou psychiatrickou asociáciou. Vtedy môže byť stanovená diagnóza nočné mory radiaca sa medzi neorganické poruchy spánku. Opakovaný výskyt predĺžených, extrémne dysforických a dobre zapamätaných snov, ktorých dej obvykle zahŕňa snahy vyhnúť sa ohrozeniu života, bezpečia alebo fyzickej integrity. Po prebudení z dysforického sna je jedinec rýchlo bdelý a orientovaný. Narušenie spánku spôsobuje klinicky významnú nepohodu alebo funkčné narušenie v sociálnej, pracovnej či inej významnej oblasti života. Príznaky nemožno prisudzovať fyziologickému účinku látok (napr. drogy, lieky). Súčasný výskyt ďalších psychických a fyzických porúch dostatočne nevysvetľuje prevládajúce sťažnosti na dysforické sny. Nočné mory a ich príčiny Spracovanie emočného napätia z bdelosti Najčastejšou príčinou nočných mor je emočný stres (strach, hnev atď.) vyskytujúci sa v priebehu bdenia (1-4). Pokiaľ sa v plnej miere nevyventiluje a nespracuje cez deň, nepríjemné emócie z neho vyplývajúce sa objavujú počas snívania. Ich začlenením do sna nastáva pokus o ich spracovanie a integráciu. Nepríjemné emócie alebo stavy úzkosti v nočných morách preto zrkadlia naše vlastné prežívanie prítomné už v bdelosti. Potvrdzuje sa tým základná funkcia sna, ktorá odkazuje na spracovanie potlačených, nevyjadrených alebo nespracovaných emócií (5). Na základe praktických skúseností možno povedať, že trpiace osoby sa často zdráhajú prijať tézu, že za ich nočnými morami je emočné napätie pochádzajúce z bdelých zážitkov, ako napr. partnerské vzťahy či komplikovaný vzťah s rodičmi atď. Mnohí ľudia sú totiž s ohľadom na nároky spoločnosti naučení svoje negatívne pocity tak prehliadať a potláčať, že sú schopní sami seba presvedčiť, že v bdelosti nijaký emočný stres nezažívajú. Nočné mory preto často považujú za nevysvetliteľné a ich príčinu za záhadnú. Bohužiaľ, neraz aj výskumníci vytvárajú špekulatívne a preteoretizované teórie nočných mor, ktoré nemajú žiadnu reálnu hodnotu. Príkladom sú niektorí teoretici (6,7) vysvetľujúci nočné mory ako simuláciu hrozby. Znamená to, že vďaka snom si človek cvičí svoju schopnosť čeliť ohrozujúcim situáciám v bdelosti, čo poskytuje evolučnú výhodu pri reprodukčnom úspechu. Tieto evolučné teórie teda vnímajú nočné mory ako určitú virtuálnu realitu, kde si možno nacvičiť rôzne ohrozujúce scenáre. Dôkazy pre túto teóriu sú však mimoriadne chabé a z pohľadu zdravia ľudí dokonca škodlivé. Trpiacu osobu to môže viesť skôr k pasivite (keďže sa podľa teórie jedná o evolučne zakorenenú funkciu) a nie k aktívnemu vyhľadaniu pomoci, napr. psychoterapii alebo zahĺbeniu sa do vlastného emočného sveta. Traumatické udalosti Nočné mory sa môžu objavovať aj následkom traumatických udalostí ako súčasť posttraumatickej poruchy (8,9). Funkciou sna je totiž spracovať potlačené, nevyjadrené alebo plne neprežité emócie z bdelého života. Preto, ak človek zažije v bdelom živote traumatickú situáciu, ktorá vyvolala hrôzu, strach či zdesenie, sen sa snaží tieto emócie spracovať, integrovať a začleniť do emočného systému snívajúceho. Výskumník Ernest Hartmann (10) tieto predpoklady presvedčivo doložil na obsahu snov u osôb vystavených traumatickej udalosti. Podľa jeho výskumov prvé sny po traumatickom zážitku hodnoverne dokumentujú útržky negatívnej skúsenosti. Následne sa emócie pochádzajúce zo zážitku, spravidla strach, zobrazia v intenzívnom sne, napr. o prílivovej vlne. Potom nasledujú sny, v ktorom sa spájajú spomienky na traumu a obrazy podobných tráum z minulosti. V závere po niekoľkých mesiacoch sa sny vrátia k bežnej podobe, čo značí, že sen postupne integroval emočnú skúsenosť. V niektorých podobných prípadov býva dôležitá aj psychoterapeutická pomoc. Práve rozhovor s odborníkom môže pomôcť spracovať negatívne emócie v bdelosti, ktoré sa už potom nemusia objavovať a spracúvať v sne. Autor článku: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Drieňová 34, Bratislava Facebook: psychologdusanfabik Zdroje (1) Antunes-Alves, S., & De Koninck, J. (2012). Pre- and post-sleep stress levels and negative emotions in a sample dream among frequent and non-frequent nightmare sufferers. (2) Rek, S., & kol. (2017). Nightmares in the general population. (3) Schredl, M. & Göritz, A. S. (2019). Nightmare frequency and nightmare distress. (4) Schredl, M., & kol. (2019) Nightmares and stress: a longitudinal study. (5) Fábik, D. (2018b). Charakteristiky snívania v kontexte copingových stratégií. (6) Mathes, J., & kol. (2019). The threat simulation in nightmares—Frequency and characteristics of dream threats in frequent nightmare dreamers. (7) Valli, K., & kol. (2005). The threat simulation theoty of the evolutionary function of dreaming. (8) El-Solh, A. A. (2018) Management of nightmares in patients with posttraumatic stress disorder. (9) Kamarádová, D., a kol. (2014). Nightmares and their treatment options. (10) Hartmann, E. (2013). Sny. Podstata a funkcie snívania. The post Nočné mory diagnostické kritériá a príčiny appeared first on Psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik .
Ak máte pocit, že vám sa v noci nič nesníva, nie je to pravda. Sníva naozaj každý dokonca aj zvieratá. Niekedy na sny však zabudneme a niekedy naopak strávime nepokojnú noc, keď nás trápia tzv. nočné mory. Sníva sa vám často jeden a ten istý sen? Ak je v
prejsť na článokSivé vlasy v mladom veku: Príčiny a riešenia. Sivé vlasy často evokujú predstavu starnutia, ale niektorí ľudia začínajú šedivieť už v mladom veku. Tento jav môže spôsobiť prekvapenie alebo dokonca znepokojenie, keď sa objaví skôr, než je spoločensky očaká
prejsť na článokĽudia zomierajú v každej jednej sekunde. Niekedy je to spôsobené v jedinej minúte ako je autonehoda, ale v mnohých prípadoch je to práve choroba, ktorá nad nami zvíťazí. Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila najčastejšie príčiny úmrtnosti na svete t
prejsť na článokKto z nás by nechcel mať šťastné dieťa, ktoré je stále v psychickej pohode? Dnešná doba plná stresu a vysokých nárokov kladených nielen na dospelých, ale častokrát aj na deti, sa odráža v náraste úzkostných porúch. Ten, kto úzkosť zažil na vlastnej koži,
prejsť na článokNedostatkom spánku trpí čoraz viac ľudí. Následky nedostatku spánku majú vplyv na celkové duševné a fyzické zdravie, ako aj na kvalitu samotného spánku. Nedostatok spánku vedie k poruchám spánku. Takto sa prejavuje nedostatok spánku u ľudí: - ospalosť