Arabica Prvý písomný záznam o káve (ako takej nie len arabica) vyrobenej z pražených kávových zŕn (botanické semená) pochádza od arabských vedcov. Tí napísali, že predlžovala ich pracovnú dobu. Arabská inovácia v Jemene, ktorá sa týka varenia z pražených bôbov, sa rozšírila najskôr medzi Egypťanmi a Turkami. A až neskôr si našla cestu po celom svete. Iní vedci sa domnievajú, že kávovník doviezli z Jemenu na základe jemenskej tradície. Podľa ktorej sa úlomky kávy aj qatu vysádzali v Jemene v predislamských časoch na „Udein“ („dve vetvičky“). Divoké rastliny rastú do výšky medzi 9 a 12 m a majú otvorený rozvetvovací systém. Listy majú protistojné, jednoduché elipticko-vajcovité až podlhovasté, dlhé 6–12 cm a široké 4–8 cm lesklé tmavozelené. Kvety sú biele, priemer 10–15 mm a rastú v pazušných strapcoch. Kôstke (obyčajne „čerešňa“) o priemere 10–15 mm obsahuje semená. Kôstky zrejú jasne červenej až fialovej farby a zvyčajne obsahujú dve semená, často nazývané kávové zrná. Coffea arabica predstavuje 60% svetovej produkcie kávy. Úplné dozretie C. arabica trvá približne sedem rokov. Najlepšie sa jej darí s 1,0–1,5 metra, ktorý je rovnomerne rozložený po celý rok. Zvyčajne sa pestuje v nadmorskej výške od 1 300 do 1 500 metrov. No existujú plantáže, ktoré ju pestujú tak nízko ako morskú hladinu až do 2 800 m. Rastlina znesie nízke teploty, nie však mrazy, a najlepšie jej je priemerná teplota medzi 15 a 24°C. Komerčné kultivary väčšinou dorastajú iba do výšky asi 5 m a na uľahčenie zberu sa často orezávajú až do výšky 2 m. Na rozdiel od Coffea canephora sa C. arabica radšej pestuje v svetlom tieni. Očakáva sa, že v dôsledku predpokladaného globálneho otepľovania na základe modelovania IPCC môže dôjsť k strednodobému úbytku pôvodných populácií C. arabica. Zdá sa, že zmena podnebia rastúce teploty, dlhšie suchá a nadmerné zrážky ohrozujú udržateľnosť výroby kávy arabica, čo vedie k pokusom o šľachtenie nových kultivarov pre meniace sa podmienky. Robusta Coffea canephora (syn. Coffea robusta), všeobecne známa ako káva robusta, je druh kávy, ktorý má svoj pôvod v strednej a západnej subsaharskej Afrike. Je to druh kvitnúcej rastliny z čeľade Rubiaceae. Aj keď je rastlina všeobecne známa ako Coffea robusta, je vedecky identifikovaná ako Coffea canephora, ktorá má dve hlavné odrody, robustu a ngandu. Medzi zložením fazule Coffea arabica a Coffea robusta je niekoľko rozdielov. Robusta je druh kvitnúcej rastliny z čeľade Rubiaceae. Rastlina má plytký koreňový systém a rastie ako robustný strom alebo ker až do výšky asi 10 m. Kvitne nepravidelne, čerešne dozrievajú asi 10–11 mesiacov a vytvárajú oválne fazule. Rastlina robusta má vyšší výnos plodiny ako arabica, obsahuje viac kofeínu (2,7% v porovnaní s 1,5% arabica), a obsahuje menej cukru (3–7% v porovnaní so 6–9% arabica). Pretože lepšie odoláva škodcom a chorobám, robusta potrebuje oveľa menej herbicídov a pesticídov ako arabica. Väčšinou sa pestuje vo Vietname, kde ho koncom 19. storočia predstavili francúzski kolonisti, aj keď v Indii, Afrike a Brazílii, kde sa mu často hovorí conilon. V posledných rokoch sa Vietnam, ktorý vyrába prevažne robustu, stal najväčším svetovým vývozcom kávy robusta, čo predstavuje viac ako 40% z celkovej výroby. Prekonáva Brazíliu (25% svetovej produkcie), Indonéziu (13%), Indiu (5%) a Ugandu (5%). Brazília je stále najväčším producentom kávy na svete a produkuje jednu tretinu svetovej kávy, hoci 69% z toho je C. arabica. Robusta je nenáročnejšia na starostlivosť a má vyšší výnos plodiny ako C. arabica, preto je výroba lacnejšia. Pražené zrnká robusty poskytujú silnú, plnú kávu s výraznou zemitou chuťou, ale zvyčajne vďaka obsahu pyrazínu horšiu ako arabica. Pretože sa predpokladá, že fazuľa arabica má jemnejšiu chuť s väčšou kyslosťou a bohatšou chuťou, často sa považuje za vynikajúcu, zatiaľ čo tvrdšie zrná robusty sa väčšinou používajú ako plnivo do kávových zmesí nižšej kvality. Silná príchuť však môže byť žiaduca v zmesi, ktorá jej dodáva vnímanú „silu“ a „záver“, hlavne v talianskej kávovej kultúre. Kvalitná fazuľa robusta sa používa v tradičných talianskych zmesiach espressa v množstve asi 10 15%, aby poskytla celkovú chuť a lepšiu penovú hlavu (známa ako crema). Okrem toho sa používa ako stimulant, diuretikum, antioxidant, antipyretikum a zmierňuje kŕčovitú astmu. Zdroj: Wikipedia Príspevok Arabica vs robusta je zobrazený ako prvý na Kocúr káva.
Rána so šálkou kávy v ruke sú pre mnohých ľudí samozrejmosťou, ale predsa nie sú obyčajné. Väčšina z nás sa totiž nezamýšľa nad množstvom času a vynaloženého ľudského úsilia, ktoré sú za tým. Nad enormnou cestou, ktorú tieto hnedé zrnká prekonali predtým
prejsť na článokArabica a Robusta sú dva najznámejšie druhy kávy, ktoré majú však rozdielnu chuť, zloženie či obsah kofeínu. Vedeli ste, že nemusíte byť odborník, aby ste ich vedeli medzi sebou rozoznať? V čom všetko sa odlišujú a ktorá z nich je pre vás tá pravá? Tieto
prejsť na článokAk práve nerobíte v kaviarni, tak ste sa pravdepodobne nezaoberali bližšie tým, akú pijete v práci kávu. To je však chyba. Kvalitná káva si nájde svoje miesto kdekoľvek. Prečo záleží na výbere kávy do vašej kancelárie a aký môže byť rozdiel medzi kávou
prejsť na článokCesta kávového zrna z kávovníka až do šálky spotrebiteľov je naozaj dlhá. Premýšľali ste niekedy nad tým, ako sa taký kávovník pestuje, aké podmienky potrebuje na rast a ako vyzerá jeho spracovanie? Pozrime sa na to spoločne.Kávovník sa v súčasnosti pestu
prejsť na článokarabica alebo robusta? • Aj keď sa môže zdať, že trh nám aktuálne ponúka pestrú škálu káv, toto tvrdenie môže byť zavádzajúce. Objavuje sa len mnoho značiek s rovnako zlou úrovňou kvality kávy, z čoho môže byť spotrebiteľ zmätený. Veľkovýrobcovia namie
prejsť na článok